Je možné zážitok performatívneho umenia previazať s tradičným médiom maľby? Ako sa dá o tomto slovami ťažko uchopiteľnom umení hovoriť a písať?
V diskusnom formáte Teória vs. prax otvárame otázky súčasného umenia. Hľadaním odpovedí na otázky performatívneho umenia vás prevedie Zuzana Miklánková. Pozvanie k spoločnému rozhovoru prijala výtvarníčka Ľudmila Hrachovinová a teoretička Kristýna Boháčová.
Kým termín „performancia” a „performatívne umenie” spájame s umením vznikajúcim okolo roku 1970, korene performancie v kontexte výtvarného umenia nás vedú na začiatok 20. storočia. V súčasnosti je akceptovanou súčasťou sveta vizuálneho umenia. Označenie „performancia” zahŕňa filmové, video a fotografické diela a inštalácie, ktoré sprostredkúvajú činnosť umelcov alebo súčinnosť umelca a publika. Je spôsobom, akým umelec môže naladiť diváka na rôzne vzťahové a sociálne skutočnosti, pomôcť mu odhaľovať špecifiká priestoru, spoločenských situácií i vlastnej identity.