Maliar Huba Hőnigh o výstave Sudoku: Najlepšiu spätnú väzbu som dostal od malého dieťaťa

Do 31. januára 2023 sa môžu návštevníci Čepan Gallery (ale aj tí, ktorí práve idú okolo) tešiť na výstavu s názvom Sudoku. O tom, ako Sudoku vznikalo, čo mu predchádzalo, ale aj o čerpaní inšpirácie napríklad z návštevy Trnavy, sme sa porozprávali s autorom výstavy Hubom Hőnighom.

Ako ste sa vy a vaša výstava dostali do Trnavy?

Do Trnavy som sa dostal na bicykli, lietadlom, autom, vlakom. Príležitosť som našiel cez kamaráta, maliara Dávida Merényiho, ktorý ma zoznámil s kurátorkou Evou. Poznala Čepan Gallery aj tím Malého Berlína. Musel som jej poslať svoje portfólio, ona mi poslala pôdorysy galérie a ja som urobil site-specific plán výstavy.

V Trnave ste prvýkrát. Ako sa vám páčilo mesto, galéria a ľudia, ktorí vám s výstavou pomáhali?

Bol som ohromený, kolektív bol veľmi profesionálny, v galérii ma už po príchode čakalo 50 metrov dreva. Všetci boli nápomocní a ak som niečo potreboval, vyriešili to takmer okamžite, takže som mohol pracovať veľmi efektívne. Mohol som sa sústrediť len na umeleckú časť, s technickou časťou mi pomohli. Naozaj som si užíval, že som mohol slobodne robiť, čo som chcel. Dokonca som mohol využiť aj Nádvorie na priestor pre inštaláciu a tiež som mohol maľovať na steny vo vnútri, čo bola pre mňa veľmi dobrá príležitosť vyskúšať nové veci. Myslím si, že potrebujeme viac miest ako Malý Berlín.

Technici Jozef a Michal boli veľmi nápomocní. Raz v noci nám Jozef pomáhal až do 1. hodiny ráno, hľadal na dvore tie správne miesta pre lampy a dával mi úvodnú lekciu do sveta technického osvetlenia. Počas štyroch dní inštalácie som neprerušil moje pracovné tempo. Mesto mi tiež prišlo dosť zaujímavé, keď som mal chvíľu voľna, prechádzal som sa po parkoch.

Urobil som niekoľko fotografií, ktoré som už použil na mojich nových obrazoch v Gröningene. Staré mestské múry, domy a ich okná boli v dobrom stave a poskytovali veľmi pekný výhľad. Z mesta mám dobrý pocit.

Aké ohlasy ste na výstavu dostali?

Dostal som niekoľko veľmi pozitívnych ohlasov, tak od divákov, ako aj od ľudí, ktorí s galériou spolupracujú. Už teraz bolo dobrým ohlasom, že všetci s veľkým záujmom sledovali úvodné svetlo-zvukové vystúpenie, ktoré sme urobili s Danim Némethom. Myslím si, že moje obrazy reprezentujú tradičné postoje k umeniu a maľbe. Myslím si, že s priestorom galérie, exteriérom a svetelným systémom, ktorý mi dal Jozef, som mohol zmiešať tradičnú maľbu s niečím súčasným a nezvyčajným.

Vaša výstava sa volá Sudoku a súčasťou tvorivého procesu bolo hranie vlastnej hry. Mala byť táto výstava niečím, čo môže ľudí prinútiť hrať svoje vlastné hry, pozerať sa na budovy novým spôsobom a viac si všímať miesta, ktoré denne míňajú?

Zhrnuli ste hlavnú myšlienku, ktorý som chcel dosiahnuť pomocou série Blocks and Windows. Dôvod, prečo som si vybral názov Sudoku, je ten, že hranie sudoku je podobné procesu, akým vytváram svoje obrazy. Napríklad v prípade miešania farieb: ak dám do stredu červenú, bude to znamenať, že túto farbu môžem použiť na túto časť. Ak dám do stredu sudoku číslo 9, znamená to, že deviatku nemôžem použiť na iných miestach.

Pre koho je táto výstava určená? Mám pocit, že to môže zaujímať široké spektrum ľudí.

Pre staršiu generáciu môžu byť prirodzenejšie detaily na obrazoch zábavné. Ľudia sa tešia z dobrej remeselnej a technickej zručnosti. Hlavný koncept najlepšie pochopilo malé dvojročné dieťa, ktoré sa začalo hrať s inštaláciami na zemi ako na ihrisku. Myslím, že toto bola aj najlepšia spätná väzba.

Dieťa si môže ľahko nastaviť hry a zabávať sa, čo je pre dospelých ťažšia úloha. Výstava by mohla fungovať ako bezplatné ihrisko pre umelca, ale aj pre divákov. V tomto kontexte sa umelecké diela približujú a pre divákov je zážitok silnejší. Výstavu by som odporučil ľuďom, ktorí radi sledujú výhľady aj počas všedných dní. Hľadám poriadok v urbanistickej krajine, ktorý predstavuje harmóniu farieb a proporcií, ak chcete vidieť výsledky tohto hľadania, navštívte výstavu v Čepan Gallery.

Pozeráte sa niekedy na výstavu detskými očami? Môže to v niečom výstavu vylepšiť?

Cestou na Slovensko som rozmýšľal, čo nové môžem vyskúšať, čo som inde nevyskúšal. Vyskúšať to neznáme je skvelá hra. V očiach detí toto predstavuje ich zvedavosť pre to, čo ich obklopuje. To je spôsob, ktorý chcem dosiahnuť. Ak sa do toho návštevník dokáže vžiť, môže to urobiť jeho zážitok zaujímavejším, ale hlavne je táto myšlienka dôležitá pre mňa a pre tvorivý proces.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Z pohľadu a analýzy spôsobu, akým vidím svoje prostredie. Prechádzka na novom neznámom mieste môže byť dobrou „inšpiratívnou bombou“. Mal som pár prechádzok aj v Trnave, možno neskôr využijem moje fotky odtiaľto. Okrem toho je dôležitou súčasťou aj návšteva výstav. Medzi umelcov, ktorí ma najviac ovplyvnili, patria mená Richard Diebenkorn, R.B. Kitaj, James Turell, Mark Rothko, Richard Serra, Haász István.

Neuvažujete niekedy o tom, že by ste sa vrátili do Trnavy a prípadne urobili ďalšie výstavy?

Mal som tu naozaj skvelý čas, so skvelými ľuďmi. Už som zvažoval, že na záver urobím ďalšie predstavenie s Danim Némethom. Pri zvukovom dizajne vernisáže Dani umocnil zážitok hudbou. Kvôli vianočným sviatkom sa nám to na druhýkrát nepodarí, ale dúfam, že sa neskôr vrátim s inými projektmi.

Plánujete ísť vystavovať svoje obrazy aj do iných miest?

Momentálne žijem v Holandsku a väčšina mojich nových diel je tam. Chystám sa ukázať tri obrazy a kovovú sochu na výstavách v Groningene na 2. poschodí. Moje diela sa ťažko prepravujú do zahraničia, aj keď zatiaľ by som si niektoré menšie mohol z Trnavy zobrať aj v batohu. Budem musieť prísť na to, ako to bude fungovať v budúcnosti. Plánujem vystavovať aj v Budapešti a hľadám ďalšie open cally. Už som sa prihlásil do niektorých ďalších aj na Slovensku.

Ján Janočko, Rut Albin

Foto: Petra K. Adamková, Lívia Martvoňová