fbpx

Ypsalon 2017 / festival spisovateľov

23. novembra 2017
— Thalmeiner

Aj tento rok sa koncom novembra, konkrétne v termíne od 23. do 26. novembra, uskutoční najväčšie literárne podujatie v Trnave, a to festival spisovateľov Ypsalon.

Tentoraz sa uskutoční na troch miestach. Literárny program bude prebiehať v kaviarni Thalmeiner na Trojičnom námestí, sprievodný program v podobe koncertu kapely Modré Hory a divadelného predstavenia Samko Tále od Pavla Seriša na Zelenom kríčku a výstavu ilustrátora Andreja Kolenčíka nájdete už od 14. novembra v Kníhkupectve AF na Štefánikovej ulici.

organizuje: Publikum.sk.
partneri: Kníhkupectvo AF Trnava, Kaviareň Thalmeiner, Nádvorie, Zelený kríček.
mediálni partneri: Trnava-live.sk, Trnavský Hlas, MY Trnavské noviny, Trnavské rádio, Knižná revue a Medzi knihami.

Podujatie z verejných zdrojov podporili hlavný partner Fond na podporu umenia a Mesto Trnava. Festival podporila aj Nadácia ZSE.

PROGRAM FESTIVALU

(ak nie je uvedené inak, program prebieha v kaviarni Thalmeiner na Trojičnom námestí)

štvrtok / 23. november:

  • 18:00 / diskusia s vydavateľmi (BRaK, Artis Omnis)
  • 19:00 / Maroš Krajňak
  • 20:00 / Michal Hvorecky
  • 21:00 / Katarína Holetzová a František Kozmon

piatok / 24. november:

  • 18:00 / prednáška o Mirovi Válkovi – prednáša Peter Tollarovič
  • 19:00 / Ivana Gibová
  • 20:00 / Marek Vadas
  • 21:00 / Bene a Lyrik
  • 22:00 / sprievodný program / koncert Modré hory (na Zelenom kríčku)

sobota / 25. november:

  • 18:00 / Erik Šimčík, Michal Tallo, Viktor Suchý
  • 19:00 / Denisa Fulmeková
  • 20:00 / Alexandra Salmela
  • 21:00 / Silvester Lavrík

rodinná nedeľa / 26. november:

  • 15:00 / Alexandra Salmela – čítanie z knihy Žirafia mama a iné príšerky (pre deti)
  • 16:00 / Divadlo SpozaVoza: Ivan a mačky (pre deti)
  • 19:00 / sprievodný program / Pavol Seriš: Samko Tále (na Zelenom kríčku)

PERMANENTKA A VSTUPENKY

Literárny program
permanentka / 6 €
– predaj v Kníhkupectve AF, Štefánikova 5
jednodňové vstupné / 3 €
rodinná nedeľa / 2 €

Sprievodný program
24. 11. / Zelený kríček / Modré hory

  • základné / 5 €
  • pre držiteľov permanentky / 2 €

26. 11. / Zelený kríček / Pavol Seriš: Samko Tále

  • základné / 5 €
  • pre držiteľov permanentky / 2 €

PROFILY HOSTÍ

Maroš Krajňak

Maroš Krajňak

Maroš Krajňak je autorom prozaických kníh, ktoré tematicky čerpajú z histórie a multietnického charakteru východokarpatského hraničného areálu. Zaujíma ho genius loci karpatských hôr na východnom Slovensku osídlených rusínskym obyvateľstvom, pričom regionálne ukotvenie príbehov je preňho východiskom k všeobecnejším, filozofujúcim úvahám o jazyku, histórii, sociálnych a morálnych otázkach.

Debutoval v roku 2011 prozaickou knihou Carpathia. Na úspešnú prvotinu nadviazal o rok svojou druhou knihou Entropia. Voľnú trilógiu zavŕšil v roku 2013 titulom Informácia. Všetky tri knihy sa dostali do finálovej desiatky Anasoft litera. Po trojročnej prestávke vydal v roku 2016 svoju štvrtú prozaickú knihu Pogodowitz.

Narodil sa vo Svidníku (1972). Vyštudoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Prešove, sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a manažment na Brno International Business School. Od roku 1991 žije v Bratislave. Jeho profesionálna kariéra je dlhodobo zameraná na marketing v oblasti telekomunikačných služieb a internetu.

 

Michal Hvorecký © Tomáš Halasz

Michal Hvorecký

Hvorecký je veľmi flexibilný autor, preto aj jeho tvorba je žánrovo veľmi pestrá. Väčšina jeho literárnych textov je plná rôznych exkurzov a citácií z politológie, marketingu, teórie reklamy, sociológie či estetiky, čo vyúsťuje do akéhosi popkultúrneho panoptika, v ktorom nechýbajú prekvapujúce riešenia.

Narodil sa narodil v Bratislave (1976). Vyštudoval estetiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Dlhší čas strávil v USA, Belgicku, Rakúsku, Nemecku a Maďarsku. V súčasnosti pracuje v Goetheho inštitúte a žije v Bratislave.

Debutoval zbierkou poviedok Silný pocit čistoty (1998). Po zbierke poviedok Lovci a zberači (2001) vydal postupne romány Posledný hit (2003), Plyš (2005), Eskorta (2007), Dunaj v Amerike (2010) a Naum (2012). Okrem toho ešte vydal zbierku fejtónov Pastiersky list (2008) a zbierku autobiografických textov Spamäti (2013).

V roku 2015 vydal zbierku Wilsonov, ktorá okrem novely Najhorší zločin vo Wilsonove, obsahuje ešte tri ďalšie poviedky. Jeho najnovší román má názov Trol a vyšiel tohto roku. Jeho knihy boli preložené do viacerých jazykov.

foto © Tomáš Halasz

 

Katarína Holetzová

Katarína Holetzová

Narodila sa v Žiline (1988). Je mladou autorkou detektívnych a krimi príbehov inšpirovaných prostredím slovenských hôr a vidieka. Minulý rok debutovala príbehom detektíva René Juhásza  Smrť prekliatych, ktorý vyšiel aj v českom preklade. Pokračovaním série je kniha Svorka (2017), plná spomienok na minulosť, tajomného prostredia severného Slovenska a výpovedí miestnych obyvateľov.

Katarína Holetzová sa venuje aj literárnej a hudobnej publicistike. Písala do niekoľkých slovenských a českých médií – napr. Pravda, SME, Report a iných. V súčasnosti prispieva knižnými recenziami do Magazínu o knihách a pôsobí na oddelení marketingu a médií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

 

František Kozmon

František Kozmon

Narodil sa v Nitre (1988). Je absolventom Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave. Po prvotnom experimentovaní s rôznymi knižnými žánrami sa venuje predovšetkým detektívkam a kriminálnym románom. Vo svojich knihách pracuje s dôverne známym bratislavským prostredím.

Okrem tvorby zápletky sa zaujíma predovšetkým o charaktery postáv. Jeho knižným debutom je Posledný prípad kapitána Čontoša, s ktorým zvíťazil v súťaži Detektívka roka 2014. O dva roky neskôr vydal román Potkan (2016), kde pracuje s bratislavskými reáliami a retrospektívami. Je zároveň prvou časťou série o vyšetrovateľovi Marekovi Wolfovi, s voľným pokračovaním v autorovej najnovšej knihe Rosnička (2017).

V súčasnosti okrem literárnej tvorby pracuje aj ako redaktor webových novín, žije a pôsobí v Bratislave.

 

Peter Tollarovič

Peter Tollarovič

Narodil sa v Trnave. Absolvoval štúdium histórie, slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy kde vedie seminár Slovenskej literatúry 19. storočia. Okrem toho publikuje v periodikách Slovenské pohľady, Kultúra a Katolícke noviny a je redaktorom prílohy Slovenských národných novín. Edične spracoval výber básní Litánie loretánske a iné básne (2015), ktorý mapuje tvorbu Vojtecha Mihálika. Tento rok pripravuje publikáciu s názvom Drobnosť a iné básne, ktorá obsahuje časopisecké básne Miroslava Válka, ktoré boli doteraz neznáme a neboli nikdy knižne publikované.

 

Ivana Gibová © Juraj Starovecký

Ivana Gibová

Ivana Gibová (1985) je odvážnou rozprávačkou s osviežujúcim štýlom plným absurdít a neviazaného humoru, jej tvorba je hravá, humorná i mrazivá zároveň.

Narodila sa v Prešove. Je absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Pred tým, než debutovala knižne zbierkou poviedok Usadenina (2013), publikovala svoje poviedky v rôznych časopisoch.

Je laureátkou viacerých literárnych súťaží. Jej druhá prozaická kniha, ktorá vyšla v roku 2014 pod názvom Bordeline sa stala námetom pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. So svojou treťou prozaickou knihou Barbora, Boch a Katarzia (2016) sa prebojovala do finálovej desiatky Anasoft litera 2017.

foto © Juraj Starovecký

 

Marek Vadas

Marek Vadas

Veľká časť Vadasovej (1971) tvorby je ovplyvnená početnými pobytmi v odľahlých častiach Afriky. Je autorom, ktorého inšpiruje exotické prostredie liečiteľov, mýtov, tradícií a hlavne miestne zvyky tamojších obyvateľov.

Narodil sa v Košiciach. Vyštudoval estetiku, slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Debutoval v roku 1994 zbierkou poviedok Malý román, za ktorú v tom istom roku získal Cenu Literárneho fondu.

Jeho ranná tvorba je spätá so spoluprácou s Emanom Erdélyim. Spolu napísali prózu Univerzita (1996) a zbierku poviedok Diabol pod čapicou (2002). O rok neskôr vydal sám zbierku krátkych poviedok Prečo sa smrtka smeje.

Vo svojich knihách mieša fantáziu s realitou, zvyky dnešných i dávnych civilizácii, ktoré boli podnetom aj pre zbierku poviedok Liečiteľ (2006), za ktorej výnimočnosť získal ocenenie Anasoft litera. V roku 2013 mu vyšiel súbor naturalistických próz Čierne na čiernom s ilustráciami Mária Domčeka.

Tematiku afrického prostredia prináša aj pre mladších čitateľov. Za dielo Rozprávky z čiernej Afriky (2005) získal Cenu Bibiany za najlepšiu detskú knihu. Autorov najnovší dobrodružný príbeh Útek (2016), doplnený o vizuálny zážitok Daniely Olejníkovej, je zaradený medzi Najkrajšie knihy Slovenska v roku 2016 a v preklade vychádza v Česku, Slovinsku, Južnej Kórei, Španielsku a Číne.

 

Modré hory

Modré hory

To sú Marián Benkovič – Bene a Pavol Remiaš – Lyrik.

Spolu vydali albumy:  Modré hory (2008), Dobré slohy 2 (2009), Big beat (2013) a Luxus clan (2017). V roku 2016 vydali svoje texty pod názvom Dobré slohy aj knižne spolu s príbehmi, ktoré sa viažu k ich vzniku.

Lyrik vydal v roku 2016 zbierku básní pod názvom Naničhodný poet. V roku 2011 Bene debutoval knižne zbierkou textov Slovenčina pre samoukov / Spam poetry. Do konca tohto roku by mal vydať vlastným nákladom novelu Korporácio s ilustráciami Erika Šilleho.

 

Viktor Suchý

Viktor Suchý

Narodil sa v Bratislave (1976). V roku 2003 obhájil na FF PU v Prešove diplomovú prácu Objavovanie pomalosti a stal sa lentológom – teoretikom i praktikom umenia pomalosti. Pôsobil ako učiteľ slovenčiny, kníhkupec a redaktor. V súčasnosti pracuje ako editor a knihovník v Kabinete pomalosti. Je predsedom občianskeho združenia Upupa epops. Vo vydavateľstve Modrý Peter mu v júli 2017 vyšla debutová básnická zbierka Básne o počasí.

 

Michal Tallo

Michal Tallo

Pochádza z Bratislavy (1993), študuje fılmovú dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Organizačne sa podieľa na niekoľkých fılmových festivaloch a na literárnej súťaži Medziriadky. Pôsobí tiež ako programový dramaturg bratislavského fılmového klubu FK 35mm a redaktor časopisu Vlna. Básne publikoval v literárnych časopisoch. Jeho debutová zbierka poézie vyšla v roku 2016 pod názovom Animita.

 

Erik Šimšík

Erik Šimšík

Narodil sa v Bratislave (1987). Vyštudoval sociológiu a po ukončení vysokej školy odišiel ako dobrovoľník do Rwandy. Je spolumajiteľom firmy Goriffee, ktorá sa zaoberá dovozom výberovej kávy a čaju priamo od farmárov z Rwandy. Erik Šimšík debutoval v roku 2013 básnickou zbierkou Monorezeň a stereozemiaky. Po roku nasledovala zbierka troch noviel Hegemónia, ktorá sa dostala do finálovej desiatky Anasoft litera. Jeho zatiaľ poslednou knihou je opäť zbierka poézie, ktorá vyšla tohto roku pod názvom Čabajka a iné údeniny.

 

Denisa Fulmeková

Denisa Fulmeková

Denisa Fulmeková je autorka, ktorá ženské postavy vykresľuje verne a realisticky, neľutuje čas ani námahu na ich odpozorovanie a výstižné vykresľovanie. Nehanbia sa za svoju prirodzenosť a svoje intuitívne reakcie vedia dodatočne reflektovať. 

Narodila sa v Bratislave (1967). Po absolvovaní Gymnázia Laca Novomeského vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala na rôznych postoch vo viacerých časopisoch. V súčasnosti žije v Bratislave a venuje sa publicistike a literárnej tvorbe.

Pod pseudonymom Mina Murrayová debutovala v roku 2001 zbierkou poviedok Tak čo teda? V roku 2004 spolu s Petrom Macsovszkým napísala Klebetromán a tiež poetickú zbierku Som takmer preč. Nasledovali ďalšie prozaické knihy: Dve čiarky nádeje (2007), Jedy (2008), Topánky z papiera (2009), Čakáreň (2010), Materská (2012), Posledná polnoc v Pivonke (2013) a Štrikovaní frajeri (2015).

Vo svojej najnovšej knihe, ktorá vyšla v roku 2016 pod názvom Konvália, spracovala príbeh svojich starých rodičov Valérie Reiszovej a zakázaného exilovaného básnika Rudolfa Dilonga. Keďže pri písaní vychádzala aj z osobnej korešpondencie, podarilo sa jej vytvoriť autentické dielo plné emócií, zrejme aj vďaka tomu knihu vybrala porota do finálovej desiatky Anasoft Litera.

 

Alexandra Salmela © Annina Mannila

Alexandra Salmela

Jej debutový román 27 čiže smrť robí umelca je predovšetkým o dozrievaní, hľadaní identity a zmyslu života, ale aj o odhodení ideálov, rezignácii či predstieranom rodinnom šťastí, Antihrdina je hlavne o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete. Je reakciou na súčasnú situáciu, na to, čo sa už deje, ale my to ešte nevidíme.

Narodila sa v Bratislave (1980). Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a fínsky jazyk na Karlovej univerzite v Prahe. A práve vo Fínsku v súčasnej dobe žije.

Jej románový debut 27 čiže smrť robí umelca bol nominovaný na cenu Finlandia a vyhral ocenenie Debutant roka, ktoré každoročne udeľujú najčítanejšie fínske noviny Helsingin Sanomat. V slovenčine vyšiel v roku 2011 vo vydavateľstve Q111 a dostal sa do finálovej desiatky Anasoft litera v roku 2012.

V roku 2013 vo vydavateľstve Artforum vydala knihu pre deti Žirafia mama a iné príšery, ktorú ilustrovala Martina Matlovičová. Taktiež je spoluautorkou dvoch kníh pre deti Mimi a Líza (2013), Mimi a Líza 2 (2015), ktoré vyšli vo vydavateľstve Slovart. V roku 2017 vo vydavateľstve Artforum vyšiel jej druhý román Antihrdina.

foto © Annina Mannila

 

Silvester Lavrík

Silvester Lavrík

Pri mnohorozmernej osobnosti Silvestra Lavríka sa nedá jednoznačne určiť, či sa prejavuje viac ako dramatik, divadelník, prozaik, publicista alebo ako komentátor kultúrneho diania či esejista.

Košatá literárna, publicistická, no najmä dramatická produkcia Silvestra Lavríka na seba upozorňuje nielen svojou šírkou, ale najmä vnútorným vyžarovaním, ktoré nie je mágiou textu, záhadou formulácie, ale jednoznačne súvisí s nasadením autora, s jeho ľudským bytím v kultúre.

Narodil sa v Spišskom Štiavniku (1964). Po štúdiách na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy.  Po rôznych peripetiách a remeselníckych zamestnaniach študoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave.

Neskôr pracoval ako kreatívny riaditeľ v reklamnej agentúre, bol tiež umeleckým šéfom Mestského divadla v Zlíne alebo riaditeľom Rádia Devín. V súčasnosti je projektovým manažérom Rádia Litera a Rádia Klasika. Žije a pracuje striedavo v Bratislave a v Bánovciach nad Bebravou.

Silvester Lavrík debutoval zbierkou poviedok Allegro barbaro (2002), po ktorej nasledovala monodráma Villa Lola (2004), ďalšie prozaické knihy Zlodeji (2005) a Perokresba (2006), romány Zu (2011), Naivné modlitby (2013) a Nedeľné šachy s Tisom (2016), ktorý sa dostal do finálovej desiatky Anasoft litera. Okrem toho napísal viac ako 20 divadelných hier.