Ako umenie prežíva v Európe

Kultúrne centrum Malý Berlín je už niekoľko rokov súčasťou paneurópskej siete kultúrnych centier Trans Europe Halles (TEH). Pokiaľ to okolnosti dovoľujú, naši zástupcovia sa pravidelne zúčastňujú na stretnutiach tejto siete, ktoré sa konajú dvakrát ročne. 

Tieto podujatia predstavujú dôležitú platformu na zdieľaní inšpirácií, výmenu skústeností a diskusiu o inovatívnych prístupoch v oblasti kultúrneho manažmentu. Zároveň poskytujú priestor na osobné stretnutia odborníkov, ktorí zdieľajú spoločné hodnoty a vášeň pre umenie, čo neraz vedie k vzniku nových medzinárodných spoluprác.

V júni 2024 sa dvaja zástupcovia Malého Berlína zúčastnili na TEH Conference 97 v estónskom meste Tartu. „Konferencia sa konala v členskom centre TEH – Aparaaditehas, ktoré je považované za centrum a dôležitý medzník estónskej nezávislej umeleckej a kultúrnej scény,“ uviedla Soňa Jakubove.

Tartu, druhé najväčšie mesto Estónska, tento rok nesie titul Európskeho hlavného mesta kultúry, čo ovplyvnilo aj program konferencie. Ako doplnila Soňa Jakubove: „Napríklad bola príležitosť navštíviť výstavu lotyšskej a gruzínskej umelkyne v Tartu Artist Union či miestne múzeum, kde sa práve otvárala výstava s umelcami východnej Európy – Hidden Worlds Explaining – Outsider Art in Eastern European Countries.“

Hlavnou témou konferencie bolo Umenie prežitia. V kontexte aktuálnych spoločenských a ekonomických výziev sa venovala problémom, ktoré dnes ohrozujú udržateľnosť umenia a kultúrnych centier v Európe. Diskusie reflektovali nielen finančné a ekologické výzvy, ale aj riešenia, ktoré tieto centrá nachádzajú v snahe prispôsobiť sa novým podmienkam. „Počas troch dní som mala možnosť zúčastniť sa hneď niekoľko diskusií, prednášok či workshopov, ktoré reagovali na témy udržateľnosti a toho, akým ťažkostiam čelia nezávislé centrá umenia a kultúry v týchto meniacich sa časoch a ako sa môžu naše centrá navzájom podporovať a následne podporovať svoje miestne komunity,“ spomína Soňa Jakubove.

Konferencia sa zaoberala rôznymi oblasťami, vrátane ohrození demokratických princípov, potreby venovať sa environmentálnym témam a hľadania nových modelov financovania. Tieto výzvy si vyžadujú komplexný prístup, ktorý zabezpečí udržateľnosť kultúrnych iniciatív a ich schopnosť plniť poslanie v prospech spoločnosti.

Trojdňový program zahŕňal rozmanité podujatia: „Konferenciu otvorila úvodná prednáška odborníka na urbanizmus Tõnisa Arjusa, ktorý hovoril o možnostiach udržateľnosti v mestách. Zaujímavá bola aj diskusia Surviving the Present, Prototyping the Future (Prežiť súčasnosť, vytvoriť prototyp budúcnosti) s kultúrnymi manažérmi z Estónska, Nemecka či Ukrajiny,“ uviedla Soňa Jakubove.

Neformálne stretnutia a rozhovory mimo oficiálneho programu predstavujú jeden z najdôležitejších aspektov podobných podujatí. „Máme jedinečnú príležitosť networkingu a nachádzania spoločných tém, problémov, ale aj perspektív, ktoré môžeme priniesť. Ako príklad by som uviedla osobné stretnutie s partnermi z našich medzinárodných projektov, ako napríklad Cantieri i Movimento, ktoré doteraz prebiehalo iba online. Zároveň sme prezentovali a propagovali naše medzinárodné rezidencie,“ prezradila Soňa Jakubove. Zároveň dodala, že každá takáto výmena skústeností prispieva k zvýšeniu povedomia o slovenskej kultúre v zahraničí.

Na konferencii sa zúčastnil aj riaditeľ Malého Berlína Michal Klembara, ktorý je členom výkonného výboru TEH, čo umožnuje, aby sa slovenský hlas podieľal na formovaní stratégií a projektov tejto medzinárodnej siete.

Cestu do Tartu finančne podporil Fond na podporu umenia.