Darčeky alebo inšpiratívne čítanie. Pozrite si knižné tipy od hostí a moderátorov nášho literárneho festivalu Ypsalon
Koncom novembra sa v Malom Berlíne konal už ôsmy ročník festivalu Ypsalon. Počas štyroch dní nás navštívilo množstvo vynikajúcich spisovateľov – a to nielen zo Slovenska – a spovedali ich vždy overení a sčítaní moderátori.
Všetkých sme sa opýtali na ich obľúbené knihy alebo také, ktoré ich v poslednej dobe zaujali. Musíme priznať, pre mnohých bolo náročné povedať len 3 – 5 kníh. Rozhodli sme sa pre vás vypichnúť tie výnimočné knihy, ktoré sa v odporúčaniach našich hostí a moderátorov opakovali.
Či ich využijete ako tipy pre vianočné darčeky pre blízkych či pre vlastné potešenie, bude to určite zaujímavé čítanie!
Začnime našimi zahraničnými hosťami
Weronika Gogola síce žije v Bratislave, no pochádza z Poľska. Jurij Adruchovyč je zas ikonickou osobnosťou modernej ukrajinskej literatúry: je popredným básnikom, prozaikom, esejistom a prekladateľom. Oboch spája nadšenie pre francúzsku autorku a čerstvú držiteľku Nobelovej ceny za literatúru Annie Ernaux a jej knihu Roky. V nej prepája svoje osobné dejiny s vývojom spoločnosti a kultúry od 40. rokov po prelom tisícročí. Od svojho života odbáča k masmédiám či reklamným sloganom a potom sa opäť vynára ako rozprávačka vlastnej autobiografie.
Jurij Andruchovyč sa s nami podelil dovedna o tri knižné tipy a postupne vám predstavíme všetky. Milo nás prekvapilo, že do svojho zoznamu zahrnul aj knihu iného nášho hosťa, ktorá sa zhodou okolností venuje Slovensku. Bol ním Pavel Kosatík a jeho posledná kniha Slovensko 30 let poté. Mimochodom, jeho predchádzajúce Slovenské století do svojho zoznamu zahrnula mladá spisovateľka Soňa Uríková.
Pavel Kosatík sa Slovenskom (a porovnávaním vývoja spoločnosti a politiky v Českej republike) zaoberá už dlhší čas. Prináša zaujímavý – a pri našej národnej tendencii podceňovať sa nečakane pozitívny – pohľad „zvonku“. V prvej menovanej knihe sa venuje vývoju od rozpadu Československa, v druhej hodnotí dokonca až storočnicu slovenských moderných dejín. A konštatuje, že sme tento čas vôbec nepremárnili a pritom prináša aj svoj pohľad na česko-slovenské vzťahy.
Pri ukrajinskom spisovateľovi Andruchovyčovi a českom autorovi Kosatíkovi ešte na chvíľu zostaneme. Zhodujú sa totiž v tom, že sa oplatí otvoriť knihu Príhody tuláka po Slovensku. V nej sa náš novinár Martin M. Šimečka začiatkom júna 2022 vydáva do hôr, a to celkom bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportážnu knihu, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom sa rozhodol nechať svoje putovanie riadiť náhodami. Na potulkách stretol ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprával sa s nimi, prijal ich pohostinnosť, počúval ich a sprostredkoval nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé.
Spoznajte osudy veľkých národov
Podobne rozporuplný pohľad na krajinu – no tentoraz krajinu galského kohúta – nájdete aj v ďalšom knižnom tipe od Pavla Kosatíka. Román Zničiť francúzskeho autora Michela Houellebecqa do svojho zoznamu zahrnul aj moderátor Ľubo Šulko a taktiež náš kamarát, filozof a občasný moderátor Anton Vydra. Ten nám, mimochodom, poslal tipy na samé filozofické knihy, a len jednu beletriu – túto – čo samo o sebe hovorí, že ide o výnimočné dielo. Dej románu je zasadený do roku 2027 počas francúzskych prezidentských volieb. Miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka.
Rozprávanie o krajine a národe bolo, zdá sa, v kurze aj medzi našimi tohtoročnými moderátormi. Do tejto kategórie patrí aj reportážna kniha poľského autora Witolda Szabłowskeho Čo sa varí v Kremli. V nej sa dočítate, prečo s posledným ruským cárom Mikulášom II. zastrelili aj jeho kuchára, čo sa varilo prvým likvidátorom černobyľskej katastrofy a kto dal Gagarinovi pred odletom do kozmu vypiť pohár mlieka. Podľa moderátorov Alexandry Jurišovej a Mirka Tódu sa oplatí spoznať Rusko cez kuchynské dvere. Ako sa píše na prebale knihy: „Asi nie je náhoda, že v krajine, v ktorej sú ľudia zo všetkého najviac kŕmení propagandou, je prezidentom a neobmedzeným diktátorom práve vnuk kuchára – Vladimir Putin.“
A keď sme sa dostali už aj k receptu na súčasné Rusko, na oplátku medzi odporúčaniami nájdete aj tip od Mareka Vadasa a Mireka Tódu na výbornú publikáciu britskej autorky Anny Reid o dejinách Ukrajiny od jej úplného začiatku. V roku 1240 na toto územie z východu vtrhli Mongoli a nasledujúcich sedem storočí bola Ukrajina rozdelená medzi bojujúcich susedov: Litovcov, Poliakov, Rusov, Rakúšanov a Tatárov. Znovu a znovu sa pohraničie menilo na bojisko. Ukrajina – Krajina na okraji má za sebou bohaté a hrdé dejiny, počas ktorých sa o jej rovinatú a úrodnú zem stáročia bojovalo. Skutočnú nezávislosť získala rozpadom Sovietskeho zväzu, no teraz o ňu musí bojovať opäť.
Lásky, nenávisti a všetko medzitým
Od histórie národov až tak neodskočíme ani v prípade nášho ďalšieho knižného tipu, no predsa sa už pozrieme na človeka trošku zbližša. Mladšia generácia našich hostí, Jakub Spevák a Nicol Hochholczerová, a aj moderátor Michal Tallo sa zhodujú, že sa oplatí siahnuť po provokatívnom debute nemeckej autorky Kathariny Volckmer s explicitným názvom Jewish Cock. V ňom sa istá Nemka po niekoľkých rokoch života v Londýne spovedá doktorovi Seligmanovi zo svojej minulosti, túžob (po Hitlerovi), či zo svojho zápasu s vlastnou sexualitou a identitou. Miestami bizarný, no hlavne trochu temne zábavný príbeh cez sexualitu rozoberá nielen osobné postoje ženy, ale aj domnelé „vyrovnanie sa“ nemeckého národa s Holokaustom.
Dvojicu mladých autorov, Soňu Uríkovú a Jakuba Speváka, ktorých sme si pozvali do spoločnej diskusie o rurálnom prostredí v slovenskej tvorbe – zaujala kniha taktiež mladej slovenskej autorky Jany Micenkovej. Román Krv je len voda je jej druhou knihou a rovnako ako jej poviedková prvotina Sladký život, aj táto kniha sa prebojovala medzi finálovú desiatku kníh nominovaných na cenu Anasoft litera. Je analýzou rozkladu dysfunkčnej rodiny a snaží sa v jej príbehu vysledovať, z čoho pramení násilie.
Naši pravidelní moderátori Alexandra Jurišková a Ľubo Šulko odporúčajú začítať sa do knihy islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona. Tvoja neprítomnosť je tma ponúka síce trochu spletitý príbeh, ktorý vás zavedie naprieč časom od prítomnosti až na prelom 19. a 20. storočia, zo vzdialeného islandského fjordu až na juh Francúzska a zase späť, no určite sa oplatí nechať sa uniesť až do konca. V jadre je totiž o láske, ktorá človeka často prekvapí a možno aj postaví pred náročnú voľbu. Naše rozhodnutia však ovplyvňujú aj naše okolie a budúce generácie.
Nuž, veď láska je jedným zo základných kameňov života ľudského druhu, ktoré nás definujú, no ani zďaleka nie jediným. O ďalších Základných prvkoch nášho sveta, banálnych aj smrteľne dôležitých, by sme si podľa Jána Púčeka a Michala Hvoreckého mali prečítať v zbierke esejí amerického autora Eliota Weinbergera. O všedných veciach akými sú vietor či oriešky, ale aj o zložitých fenoménoch, píše s nevídanou ľahkosťou. A s múdrosťou literárneho archeológa, astronóma, antropológa a chovateľa v zoo zároveň nás prevedie dejinami aj historkami tisícky vecí, ktoré tvoria náš každodenný život.