Jozef Lupták predstavuje koncert Milonga per tre v Malom Berlíne: Piazzolla ako ho nepoznáte

Päť špičkových hudobníkov, netradičné nástrojové obsadenie a tango nuevo. V sobotu 25. mája ožije Malý Berlín skladbami Astora Piazzollu aj originálnymi aranžmánmi slovenských autorov. Projekt Milonga per tre sľubuje emotívny večer plný hudobnej rozmanitosti – od klasiky až po improvizáciu. Nenechajte si ujsť koncert, ktorý spája virtuozitu, cit a juhoamerický temperament!

Čo nás čaká 25. mája, keď prídete do Malého Berlína? Na čo sa môžu poslucháči tešiť?

Prídeme s projektom, ktorý vznikol ešte v roku 2021 – v čase rôznych pandemických obmedzení. V rámci festivalu Konvergencie sme sa vtedy venovali tvorbe Astora Piazzollu – argentínskeho skladateľa, ktorého okrem súčasnej hudby preslávil aj štýl tango nuevo. Celý festival bol venovaný jeho dielu a jedným z projektov, ktorý vtedy vznikol, bola Milonga per tre. S touto ideou prišiel gitarista Ondrej Veselý, ktorý bude jedným z interpretov aj na koncerte v Trnave.

Pripravili sme viacero špecifických aranžmánov i pôvodných Piazzollových skladieb. Výnimočnosť projektu spočíva nielen v samotnom výbere hudby, ale aj v netradičnej zostave: dve gitary, violončelo, husle a akordeón – prípadne bandoneón. Aranžmány pochádzajú od bratov Assadovcov, vynikajúcich gitaristov, aranžérov aj skladateľov, ktorí s Piazzollom kedysi priamo spolupracovali. Ondrej Veselý sa dostal k ich notovým materiálom, takže dnes ich môžeme interpretovať. Zaznejú však aj naše autorské aranžmány – od Ondreja Veselého alebo Borisa Lenka. Prevažne pôjde o Piazzollovu hudbu, ale doplníme ju aj slovenskými či autorskými skladbami.

Hovoríte „my“ – to znamená, že na koncerte vystúpi viacero hudobníkov. Môžete ich stručne predstaviť?

Áno, samozrejme. Ako som spomínal, s projektom prišiel Ondrej Veselý – gitarista a muzikológ. Napísal knihu o hudbe, vyučuje v Čadci a v Kysuckom Novom Meste. Je to všestranný hudobník, ktorý sa venuje nielen sólovej hre, ale aj komornej hudbe, a výrazne sa zaujíma o súčasnú slovenskú tvorbu – najmä tú gitarovú. Je to jeho srdcová záležitosť.

Ďalším interpretom je Martin Krajčo – významný slovenský gitarista, pedagóg na Vysokej škole múzických umení a organizátor festivalu Kaspara Mertza v Bratislave. Je to výnimočný interpret s repertoárom od starej po súčasnú hudbu a je veľmi vyhľadávaný ako komorný hráč. Dá sa povedať, že práve on a Ondrej sú ústredné postavy tohto projektu, pretože jeho základom sú práve gitary.

Na husliach zahrá môj dlhoročný priateľ a bývalý spolužiak Peter Biely – koncertný majster orchestra v Granade. Kvôli tomuto koncertu príde špeciálne zo Španielska. Okrem klasického repertoáru sa venuje aj rôznym crossoverovým projektom.

Veľmi dôležitým členom zostavy je Boris Lenko – všestranný hudobník a pedagóg. Nedávno mal sólový recitál v rámci Konvergencií, spolupracujeme už vyše 25 rokov. Spolupracovali sme na rómskych či židovských projektoch, ale aj na prepojení slovenskej a nórskej ľudovej hudby. Boris je koncertný akordeonista, hrá aj na bandoneóne a v posledných rokoch sa výborne prezentuje aj ako klavirista. Je zároveň skladateľom a aranžérom, na koncerte zaznejú aj jeho diela.

Posledným členom som ja – ako violončelista sa podieľam na interpretácii viacerých skladieb. Zahráme napríklad aj dielo Vladimíra Godára či rómsku pieseň. Výsledkom je kvinteto v netradičnom obsadení: dve gitary, husle, violončelo a akordeón.

Spomenuli ste, že koncert bude špeciálny aj tým, že bude mať medzinárodný charakter. Čím ďalším bude výnimočný pre návštevníkov Malého Berlína?

Myslím si, že výnimočný je predovšetkým repertoár. Tango nuevo je hudba veľmi sugestívna, emocionálna a pritom prístupná – publikum sa s ňou vie ľahko stotožniť. Nie je to však lacná hudba, naopak, je veľmi bohatá a hlboká. Dáva zároveň interpretom veľký priestor na vlastný prístup, občas aj improvizáciu, hoci niektoré časti sú veľmi precízne dané a musia sa hrať striktne.

Čo ďalšie, výnimočné, poslucháčov čaká?

Ďalším prvkom výnimočnosti je rozmanitosť interpretov – od čisto klasických hudobníkov ako Martin Krajčo či Peter Biely, až po tých, ktorí pôsobia aj v iných žánroch, ako Boris Lenko či ja. Zostava nie je počas celého večera nemenná – niekedy vystúpime ako kvinteto, inokedy ako trio či kvarteto. Preto sa projekt volá Milonga per tre, teda milonga pre troch – väčšina koncertu bude v trojčlennom obsadení. Niekedy zaznie sólo pre husle, inokedy pre violončelo alebo len dve gitary. Program je teda veľmi farebný a rôznorodý – je to taká hudobná mozaika, ktorá, verím, osloví publikum aj svojou pestrosťou.

Je pre vás priestor Malého Berlína – niečím špecifický?

V Malom Berlíne som už niekoľkokrát hral – či už v priestoroch na poschodí, alebo dole na Nádvorí. Vždy som mal veľmi príjemné pocity a rád sa tam vraciam. Ten priestor je architektonicky veľmi príjemný, no pre mňa je dôležitá aj otvorenosť publika – teda to, ako prijímajú hudbu, ktorú im prinesieme. Spomínam si na recitál s Borisom Lenkom či na čisto klasický program, ktorý som hral s klaviristkou Norikou Škutovou. Vždy to boli výnimočné večery s výbornou odozvou a peknou komunikáciou s publikom.

A čo váš vzťah k Trnave?

Trnavu mám rád – často navštevujem aj Dolnú Krupú, ktorá je neďaleko. Spolupracoval som aj s Divadlom Jána Palárika. Takže áno, na koncert v Malom Berlíne sa úprimne teším.

Ján Janočko

Foto: Martina Lukić