Séria koncertov b minor pokračuje aj túto jeseň, predstavujeme Albrecht trio

30. september znamená v Malom Berlíne aj návrat série koncertov súčasnej vážnej hudby b minor. Prvým jesenným menom bude ansámbel Albrecht trio. Založili ho poprední slovenskí hudobníci, ktorí dlhoročne pôsobia ako 1. hráči nástrojových sekcií v orchestri Slovenská filharmónia – Matúš Veľas, Jozef Eliáš a Peter Kajan. Ešte pred koncertom sme ich vyspovedali. Na otázky najprv odpovedal Jozef Eliáš, neskôr sa k nemu pridali aj jeho kolegovia.

Na úvod by som vás rád trochu predstavil. Povedzte mi viac o vzniku Albrecht Tria a o tom, čo všetko smerovalo k vášmu prvému koncertu v roku 2020.

V roku 2020, bolo to obdobie covidu, kultúrne inštitúcie boli alebo zavreté, alebo ak to situácia dovoľovala, ako to bolo napríklad u nás v Slovenskej filharmónii, prezentovali sa skôr menšie komorné koncerty v online priestore či v ešte lepšom prípade v sále pri obmedzenom počte divákov. Dostali sme pozvanie od Slovenskej filharmónie účinkovať na jednom z týchto komorných koncertov. Na tomto koncerte sme sa prvý raz zišli ako komorné teleso, ale ešte nie ako Albrecht trio. Koncert sa konal presne 23. júna, zahrali sme ako trio skladbu od Ľudovíta Rajtera – Quattro invenzioni pre hoboj, klarinet a fagot, ktorá zaznie aj na koncerte v Trnave a v spolupráci s popredným slovenským klaviristom Ladislavom Fančovičom skladbu A tour d’anches op. 97 od francúzskeho skladateľa Florenta Schmitta pre hoboj, klarinet, fagot a klavír. Koncert dopadol veľmi dobre a to nás motivovalo nenechať toto trio len v rovine akéhosi príležitostne vzniknutého komorného zoskupenia, rozhodli sme sa zahryznúť do nášho tria trochu viac.

Hráčsky sa veľmi dobre poznáme, všetci traja sme prví hráči dychových sekcií symfonického orchestra Slovenskej filharmónie, pravidelne spolu hrávame, takže zohrať naše trio nebol problém. Ďalším krokom bolo vymyslieť názov pre náš ansámbel, zvoliť a naštudovať repertoár. V rámci repertoáru sme sa rozhodli zamerať na popularizáciu skladieb tvorby bratislavských a slovenských skladateľov, taktiež šíriť odkaz významných skladateľov svetovej hudby a interpretovať diela, ktoré sa, aspoň na Slovensku, často nehrávajú. V tomto duchu sme zvolili aj dramaturgiu koncertu v Trnave.

Prvý koncert už pod názvom Albrecht trio sa uskutočnil až v roku 2021, bolo to v júli, koncert sa konal v Bratislave v Dome Albrechtovcov. Tu sme uviedli aj prvú premiéru, bola to premiéra Dychového tria č. 2 od slovenského skladateľa Ilju Zeljenku. Zakrátko nasledovali ďalšie pozvania na festivaly do Modry (Hudba Modre), Bratislavy (BHS), neskôr do Košíc (cyklus komorných koncertov Štátnej filharmónie Košice). V januári 2023 sme uskutočnili pre RTVS (cyklus Koncerty komornej hudby) audiovizuálnu nahrávku skladieb od Florenta Schmitta a Alexandra Tansmana.

Prečo práve názov Albrecht trio?

Ako som už spomenul, jedným z ťažísk repertoáru Albrecht tria je popularizácia skladieb tvorby bratislavských a slovenských skladateľov. V tomto duchu sa niesla aj úvaha pre názov nášho ansámblu. Alexander Albrecht ako aj Ján Albrecht patrili medzi veľké osobnosti hudobnej Bratislavy, preto rozhodnutie zvoliť si názov Albrecht trio a napomôcť tak k šíreniu odkazu týchto dvoch osobností bolo na mieste. Pikoškou tohto celého bolo, že náš prvý koncert sa uskutočnil práve v Dome Albrechtovcov.

Poďme si prejsť program. Skúsme trošku predstaviť (možno aj tým menej hudobne znalým), čo všetko odznie na koncerte v Malom Berlíne.

Pre dramaturgiu nášho koncertu sme zvolili skladby dvoch zahraničných a troch slovenských autorov.

Cinq pièces en trio od francúzskeho skladateľa Jacquesa Iberta je veľmi obľúbeným dielom, dokonca jedným z najnahrávanejšich diel z tohto obdobia pre toto nástrojové obsadenie. Nechýba v repertoári žiadneho dychového tria v tomto zložení a ansámble si ho radi zaraďujú do programov svojich koncertov. Dielo bolo skomponované v roku 1935. Charakteristické črty Ibertových diel pre dychové nástroje sú čistota, jednoduchosť, stručnosť, kompaktnosť. Inak tomu nie je ani v skladbe Cinq pièces en trio. Zhruba do trvania ôsmich minút sa zmestí päť krátkych častí. Striedajú sa tu rýchle a pomalé časti a Ibert v nich prezentuje dva základné druhy hudby: žoviálne, rytmické témy alebo dlhé lyrické frázy. Vďačná kombinácia pozitívnej energie a expresívnej melódie dodáva skladbe šmrnc a pridáva na príťažlivosti pre publikum.

Ďalšia skladba od zahraničného autora, ktorá zaznie na koncerte, bude Suite pour Trio d’Anches od Alexandra Tansmana, rodáka z poľského Lódźu. Keďže Tansman bol niekoľko rokov spojený s parížskou skladateľskou komunitou, ľahkosť a spiritualita francúzskej hudobnej tradície sa často prejavovala v jeho vlastných skladbách. Tento kus je napísaný v Tansmanovom neoklasickom štýle, pričom stále zostáva verný svojmu poľskému dedičstvu. Suite pour Trio d’Anches sa nesie v duchu francúzskeho neoklasicizmu a vnesie do koncertu veľkú dávku úprimnej lyriky spojenej s hodnotami kantilény.

Je to výborná skladba, ktorú sme si zvolili aj pre nahrávku audiovizuálneho záznamu pre RTVS.

Diela zahraničných autorov prestriedame skladbami dvoch Slovákov, odchovancov kompozičnej triedy Alexandra Moyzesa. Zaznejú Due movimenti per tre od Juraja Hatríka a Divertimento pre hoboj, klarinet a fagot, op. 45 od Jozefa Podprockého. Obe diela boli zhodou okolností skomponované v roku 2003.

Inštrumentálne skladby Juraja Hatríka v obsadení pre výlučne dychové nástroje nájdeme len zriedkavo. O to výnimočnejšie je skladateľovo komorné trio Due movimenti per tre. Hudba tejto kompozície je nezáväzná, hravá, založená iba na komornom hraní v príjemnej atmosfére. Pritom skladba bola skomponovaná v období zotavovania sa autora z vážnej choroby. Hatrík sa svojou hudbou snaží apelovať na viaceré dimenzie ľudskej psychiky. Jeho skladby oscilujú medzi hĺbkou a vážnosťou meditácie a hravosťou i šibalskými gestami. Aj v tomto diele si poslucháč vypočuje dve náladovo odlišné časti. Kým v prvej bolo cieľom podľa Hatríkových slov „rozohrať situáciu v komornej zostave s jemným, láskavým humorom a náležitou brilantnosťou”, v druhej časti zaznieva nárek, rétorické gesto bolesti. Poslucháč z nej môže mať nostalgický až snový zážitok.

Jozefa Podprockého možno zaradiť k špičke slovenských skladateľov. Ako sám tvrdí, vo svojich skladbách sa nesnaží o experimentovanie či byť originálny za každú cenu. Jeho diela sú syntézou hudobnej tradície a moderných postupov. V skladbe Divertimente pre hoboj, klarinet a fagot, op. 45 dominuje predovšetkým hravosť, úsmevnosť a tanečnosť. V dielach Jozefa Podprockého sa stretávajú Debussyho farebnosť, Hindemithov systém a polyfónia, Bartókovo harmonické myslenie, Šostakovičov heroizmus i tragika, princípy 2. viedenskej školy… Elegantne pracoval s folklórom a slovenskou ľudovou hudbou. Tieto princípy skĺbil Podprocký aj v tomto komornom diele. Sám skladateľ o tejto kompozícii povedal, že je to iba hra s tónmi v duchu „Ludus tonalis“ Paula Hindemitha.

Koncert zakončíme skladbou, ktorú radi hrávame a dosť často ju zaraďujeme do dramaturgie našich koncertov. Je to štvorčasťový cyklus miniatúr s názvom Quattro invenzioni pre hoboj, klarinet a fagot skomponovaný významným slovenským hudobným skladateľom, súčasníkom popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny, ktorí vstúpili na scénu na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia a tiež dirigentom svetového formátu Ľudovítom Reiterom. Ako členovia Slovenskej filharmónie i členovia Albrecht tria môžeme spomenúť tiež fakt, že autor tejto skladby bol spoluzakladateľom Slovenskej filharmónie, jej prvým dirigentom a jedným z jeho pedagógov bol Alexander Albrecht. Z diel Ľudovíta Reitera vyžaruje optimizmus, ušľachtilosť a elegancia. Quattro invenzioni pre hoboj, klarinet a fagot z roku 1985 je svižná prskavka, ktorá zaujme tematickou nápaditosťou či obdivuhodným vedením línií jednotlivých hlasov v pôvabnom celku.

Ak sa nemýlim, pôjde o prvý váš koncert v kultúrnom centre Malý Berlín. Poznáte ho? Počuli ste už o ňom? Ak áno, v akej súvislosti?

Matúš:

„Osobne som ešte nepočul o Malom Berlíne, no zároveň musím povedať, že sa veľmi teším, až s ním zoznámime, a že sa o ňom dozvieme viac. Vždy je krásne spoznať nových ľudí, nové priestory a získať nové zážitky, ktoré si človek obvykle odnáša v pamäti na celý život.“

Jozef:

„Ja osobne som už mal možnosť účinkovať na pôde Malého Berlína. Bolo to vo februári v roku 2020, kedy sme dostali pozvanie tiež ako trio účinkovať práve v rámci cyklu komorných koncertov b minor spolu s flautistkou Simonou Pingitzer a klaviristkou Alenou Hučkovou.”

Peter:

„S Malým Berlínom sa stretávam po prvýkrát a musím povedať, že sa na koncert veľmi teším. Uvádzanie komornej hudby je nesmierne dôležité, kultivuje ducha a núti nás premýšľať nad hlbšími vecami. Zameranie sa na súčasnú hudbu i skladby 20. storočia ponúka veľa priestoru uviesť i slovenských skladateľov.”

Skúsme pozvať aj tých, ktorí nie sú návštevníkmi podobných koncertov. Na čo by sme ich mohli nalákať, čo by ich mohlo prekvapiť/zaujať?

Jozef: Tu použijem Matúšove slová „ide o hudbu farebnú, plnú humoru, lásky i romantiky”. 

Koncert ponúka kvalitné skladby v kvalitnom prevedení od kvalitných hráčov. (úsmev)

---