Spŕška skvelých momentov na MENT-e 2020

  • 26. februára 2020

MENT je medzinárodný showcase hudobný festival, organizovaný v Ľubľane. Na jeho 6. ročníku 5. – 7. februára 2020 som sa zúčastnil vďaka ponuke iniciatívy LALA Slovak Music Export, ktorá organizuje festival Sharpe, spolu so zástupcami festivalu Končiny, labelu Mäsokombinát, kultúrneho centra Nová Cvernovka a kapiel Our Stories a Tolstoys.

Okrem LALA výpravy sa zo Slovenska na festival prišli pozrieť aj ľudia z festivalov Pohoda, Grape a Flaam. Vzhľadom na bohatú a vskutku kvalitnú ponuku môžem zodpovedne tvrdiť, že viacero mien z MENT-u sa ocitne aj v lineupoch slovenského aprílového showcase-u Sharpe a spomínaných letných festov.

Slovenský hudobný export sa zamiešal aj do zoznamu účinkujúcich v Ľubľane. Na koncerty Katarzie s Pjonim a 52 Hertz Whale som sa nezmestil. Svojou účasťou som „podporil“ aspoň Fvlcrvma. Tomu sa nielenže podarilo svojím setom roztancovať zaplnený klub Channel Zero v Metelkovej, ale zaujal aj agentov z uznávanej londýnskej Earth Agency, ktorá zastupuje také svetové mená ako Apparat, Skepta či Deerhunter (a spústu ďalších).

Najväčšia časť koncertného programu sa odohrávala v autonómnom sociálnom a kultúrnom centre Metelkova mesto. Tam som strávil aj najviac času. Kasárenský komplex opustený po vyhlásení nezávislosti Slovinska v roku 1991 neskôr osquattovali aktivisti a pod neprívetivým dohľadom samosprávy hlavného mesta v ňom vybudovali centrum nezávislej kultúry a umenia.

Metelkova dodnes funguje v akomsi pololegálnom režime napriek tomu, že priťahuje turizmus a odohráva sa v nej podstatná časť ľubľanského kultúrneho života. Aj ja som spal v miestnom hosteli, zriadenom v bývalej base. A podľa jednej štatistiky v Metelkovej sa odohráva 40 % ľubľanských koncertov.

Vo štvrtok si tu užívam talianske „heavy brass“ trio Ottone pesante. Hoci nástrojové zloženie trúbka, trombón a bicie vyzerá ako kuriozita, dychové nástroje zapojené do efektov produkujú nepreniknuteľný rachot, za ktorý by sa nehanbila žiadna nástrojovo tradičnejšia kapela z extrémnejších zákutí metalového či hardcorového spektra. Paličky z rúk a sliny z nástkov lietajú všade naokolo.

Post-punkovo-experimentálni Black Country, New Road vynikajú tiež nekonvenčným nástrojovým zložením, oproti Talianom podstatne rozšíreným (s gitarami, basou a bicími okupujú pódium aj husle, saxofón a klávesy). Chrapľavý vokál prepája členité skladby s trvaním väčšinou nad dĺžku typického rádio editu. Mladučkí Briti ešte nevydali ani debutový album, ale hype už okolo seba majú povážlivý. Budte ich môcť vidieť aj na Pohode.

Patria k čerstvej vlne kapiel zo Spojeného kráľovstva, ktoré napriek brexitu sú a budú žiadané po celej Európe. Ako polovážne vraví Stefan Nazarjan, riaditeľ moskovských festivalov Boľ a Moscow Music Week a jeden zo spíkrov konferenčnej časti festivalu, nanútila nám ich britská tlač a musia hrať všade.

BCNR sú aj pri svojej mladosti vynikajúci hudobníci, no to isté by som mohol povedať o viacerých skupinách na MENTE, ktoré majú tú smolu, že pochádzajú z východného bloku a nemajú za sebou mediálnu podporu. Zvlášť ruský kontingent ma vo svojich rôznych variáciách neprestával udivovať.

Či už to bol Inturist (niekde medzi jazzom, popom a avantgardou), neopsychedelickí Gnoomes alebo Wooden Whales (drevené veľryby) z Murmanska, ktoré sa od dream popu dokážu v sekunde vďaka speváčke Svetlane urvať z neviditeľných reťazí a ponoriť sa do publika v záchvate hudobnej hystérie.

Festival MENT využíva aj iné ľubľanské lokácie ako Metelkovu. Časť piatkového programu sa odohrávala na hrade s viacerými netradičnými lokáciami ako kaplnka alebo skalná dvorana. V tesnej blízkosti Metelkovej (päť minút chôdze) stojí aj objekt bývalej mestskej elektrárne, prerobenej na potreby kultúrneho vyžitia. Tam som sa ocitol vo štvrtok na kapele All Strings Detached, napriek anglickému názvu reprezentujúcej domácu hudobnú scénu. Pôvodne ženské duo vystúpilo v expandovanej zostave so sláčikovým triom a basákom alternujúcim medzi elektrikou a kontrabasom. Aj pri siedmich muzikantoch na pódiu hudba bola často minimalistická a nechávala mi ako poslucháčovi priestor na vypĺňanie vlastnou fantáziou.

Showcaseové festivaly sa občas môžu zvrhnúť na bezduché preháňanie sa rôzne vzdialenými stejdžmi a tlačenice pred vstupmi, kde po dvoch hodinách strácate orientáciu v tom, na akom koncerte sa vlastne nachádzate a kam by ste ešte mali ísť, ak ešte vôbec máte nejakú zvyšnú energiu. MENT na mňa v tomto ohľade zapôsobil nadpriemerne a do Metelkovej by som sa rád ešte niekedy vrátil nielen kvôli tomu, že v zaplnených kluboch sa veselo fajčí pod značkami so zákazom.

Juraj Kovalčík
hudobný a filmový dramaturg