Tanečník Tomáš Danielis u nás pripravoval predstavenie, s ktorým mu pomáha umelá inteligencia

Už tradične počas leta ponúkame umelcom možnosť rezidencie v Malom Berlíne. Tí, ktorí potrebujú vlastný priestor na prácu, no nemajú ho, dostanú príležitosť na pár dní nájsť dočasné útočisko u nás. Ako prvý v lete 2025 využil túto príležitosť Tomáš Danielis.

S Malým Berlínom Tomáš spolupracuje na nepravidelnej báze už dlhší čas. Na jednej rezidencii tu už bol, niekoľkokrát tu mal aj predstavenie. „Ja poznám vás, vy poznáte mňa, vedeli ste, čo odo mňa môžete čakať a ja som vedel, do čoho idem,“ prezradil Tomáš.

Tanečník aktuálne pracuje na novej inscenácii, v ktorej chce výrazne využívať aj umelú inteligenciu. „Jednou z hlavných tém je, ako umelá inteligencia „vidí“ človeka – aký obraz si vytvorí, ako ho popíše, a nakoľko dokáže zachytiť alebo interpretovať ľudské rozpoloženie. To je v podstate otázka intimity a vzťahu technológie k človeku,“ prezradil rezident.

Projekt, na ktorom pracuje, je rozdelený do dvoch častí. Prvou z nich je autonómna inštalácia, ktorá funguje samostatne. Druhou je performatívna časť, v ktorej Tomáš spolu s kolegyňami interaguje so senzormi a spúšťa tým rôzne akcie. Výnimočné bude aj to, že každé predstavenie bude iné. Dĺžka a ani základná dramaturgia sa meniť nebudú.

„Smart technológia, s ktorou pracujem, má istú mieru nezávislosti – má svoju knižnicu akcií a materiálov, z ktorých si sama vyberá. My tento výber ohraničíme, ale konkrétne rozhodnutie necháme na ňu. Ja, alebo tanečníci, budeme musieť na tieto rozhodnutia reagovať v reálnom čase,“ objasnil Tomáš Danielis. Divák tak nikdy neuvidí rovnaké predstavenie – niektoré momenty sa však môžu opakovať – ale v inom poradí, na inom mieste a v inej podobe.

Tomáš sa počas rezidencie venoval aj výskumu: „Zaujíma ma aj to, do akej miery dokáže AI rozpoznať alebo vyhodnotiť súkromný či intímny moment, ako je trénovaná na kategorizovanie ľudí a ako tým môže ovplyvňovať verejný diskurz. Problém je, že takéto škatuľkovanie je svojou podstatou nedemokratické. Aj keď sa technológia prezentuje ako „slušná“ a „priateľská“, môže byť netolerantná a ovplyvňovať naše vnímanie reality. Žijeme v období obrovských technologických možností, ale z hľadiska osobnej slobody sme možno v hlbšej kríze než v stredoveku,“ prezradil tanečník.

Hoci celý proces môže pôsobiť technicky, v jadre projektu s pracovným názvom Any Human Times stoja hlboké etické a sociálne otázky. Danielisa zaujíma predovšetkým to, čo sa stane s identitou človeka v momente, keď pre prácu prestane byť potrebný a začne čeliť kríze zmyslu. Zároveň prostredníctvom tanca otvára tému etiky dátových súborov, z ktorých sa umelá inteligencia učí.

V inscenácii spolupracuje viacero inteligentných algoritmov v jednom systéme, ktoré spoluvytvárajú dramaturgiu predstavenia. Tento princíp tanečník prirovnáva k náhode, akú v choreografii kedysi predstavovalo hádzanie kockami – dnes však túto rolu preberá technológia so schopnosťou autonómneho rozhodovania.

Na rezidenciu do Malého Berlína sa Tomáš prihlásil cez otvorenú výzvu (open call). Tá mu poskytla potrebný priestor a infraštruktúru na hlboký ponor do témy a nerušenú prácu v sále. „Každá rezidencia je pre mňa priestorom na riešenie konkrétnych otázok – niekedy nájdem odpoveď, inokedy zistím, že tadiaľ cesta nevedie. Aj to je dôležité zistenie,“ dodáva Danielis.

Výsledný projekt bude určený pre širokú verejnosť aj odborníkov. Vďaka nezávislosti technológie nebude žiadne predstavenie rovnaké. Hoci téma a rámec zostávajú fixné, konkrétne situácie sa budú meniť v reálnom čase, a tak divák nikdy neuvidí identickú verziu dialógu medzi človekom a strojom.

Ján Janočko

Foto: Lívia Martvoňová