Štefánikova 4
Trnava, 917 01
+421 999 99 99 99
info@mailyberlin.sk
Berliner DKP
Pekárska 40
Trnava, 917 01

Očúvadlo: hudba a príbehy

V brazílskom São Paulo žije chlapík, navonok iba poctivý podnikateľ v autobusovej doprave. Vlastní v meste aj nenápadný sklad. Zhromažďuje v ňom najväčšiu zbierku vinylov na svete. Vyše 6 miliónov platní.

Volá sa Zero Freitas a platne zbiera od roku 1965. Nie je to preňho iba privátna mánia. Tisíce kusov zo svojej zbierky už zapožičal rôznym verejným archívom. Nahrávky katalogizuje tím študentov. V súčasnosti sa Zero zameriava na brazílsku hudbu, chce zozbierať všetky platne, vydané v obrovskej krajine a vytvoriť z nich verejne prístupnú databázu.

Zero Freitas so svojou “skromnou” zbierkou

Načo sú dobré vinylové kolekcie? Takto o ich význame hovorí kulturológ Dominik Bartmanski:

“Vinylové nahrávky obsahujú históriu, ktorá je dlhšia než sa akékoľvek digitálne médium môže pokúšať replikovať. Nahrávky ponúkajú záznam, svedectvo o kultúre, pretože nezachovávajú iba zvuky, ale aj umelecké vyjadrenie, obrazové vnímanie, poéziu, módu, modely žánrového rozlišovania a obalového dizajnu a niekedy sociálny komentár daného času a miesta. Veľké vinylové zbierky sú súkromné knižnice kultúrneho významu a estetickej pôsobivosti. Nie sú až tak odlišné od kníh… Knihy a platne vyvolávajú rituálnu skúsenosť, ich digitálne náprotivky ponúkajú rutinné pohodlie.” (Inside the World’s Biggest Record Collection: An Interview with Zero Freitas)

Príliš veľa hudby na tak málo času

Najväčší svetový predajca hudby iTunes mal v roku 2012 v databáze 43 miliónov piesní (samozrejme, v digitálnej forme). Ak predpokladáme, že priemerná dĺžka jednej piesne je 3 minúty, na vypočutie všetkých by ste potrebovali 245 rokov a 157 dní. Digitalizovaný je však dodnes len zlomok všetkej zaznamenanej hudby. Kevin King, vtedajší riaditeľ MusicHype, sociálnej platformy na sledovanie aktivity hudobných fanúšikov, odhadol v októbri 2011, že na svete existuje 97 miliónov nahraných piesní. Pri tomto odhade vychádzal z databázy Gracenote. Nie je v možnostiach jednotlivca ani len povrchne spoznať túto zásobu svetového hudobného dedičstva.

Aj keby ste mohli svoj život predĺžiť natoľko, aby ste mali čas vypočuť si všetky empétrojky, cédečká, emcé kazety, kotúče, vinyly aj šelaky s hudobnými nahrávkami z celého sveta, aj tak by ste zrejme radšej robili milión iných vecí. Pozornosť dokážeme udržať čoraz kratšie, je stále rozptýlenejšia. Počúvať celý album bez prestávky je pre mnohých takmer nepredstaviteľné. Už jednotlivé tracky si vyžadujú toľko trpezlivosti, že ľudia radšej prepínajú medzi samplami (ukážkami) a úryvkami alebo si rovno púšťajú mashupy dvoch, troch, piatich skladieb od rôznych interpretov z rôznych žánrov. Rádiá fade-outom skracujú aj skladby s bežnou minutážou.

Prečo a načo Očúvadlo

Populárnu hudbu niektorí chápu ako to, čo je populárne v hudbe. To, čo sa najviac počúva alebo na čo sa najviac tancuje. To, z čoho sa predá najviac nosičov. No tento pohľad stotožňuje hudbu so spotrebným tovarom. Kvalita sa hodnotí podľa umiestnenia v rebríčku (predajnosti). Vrazte dostatočné sumy do marketingu a váš produkt sa bude predávať už len preto, lebo o iných produktoch sa ľudia ani nedozvedia.

Pod povrchom masívnych marketingových kampaní a mediálnej hystérie sa ukrýva množstvo síce popovej, ale neveľmi populárnej hudby. Samozrejme, aj haldy balastu, opičenia sa a šedého priemeru. Niekedy však bez komerčného tlaku na prispôsobovanie sa masovému spotrebiteľovi (poslucháčovi) vzniká originálna, inšpiratívna a vplyvná hudba. V Očúvadle práve takú chceme púšťať a hovoriť o nej. “Nie je dôležité poznať všetko, ale vážiť si rozmanitosť v najväčšom možnom rozsahu.” (D. Bartmanski)

Druhý hlavný dôvod, prečo sa nám oplatí tento program vytvárať a prečo sa ho oplatí zažiť, je ten, že prinavracia rituálnu skúsenosť vnímania hudby. Nie je to rutina, hudba do pozadia v domácnosti, hudba ako filtrovanie okolitých ruchov v aute, pri presune pešo či v MHD. Neznamená to, že s posvätnou úctou púšťame vinyly na vypečenej audiofilskej reprosústave v cene priemerného dvojizbového bytu (hoci používame aj platne). Hudba sa v rozpätí podvečera pre skupinu poslucháčov stáva najdôležitejším vnemom. Nevyrušujú vás nesúvisiace podnety. Dopĺňa ju iba projekcia, aby ste sa do nej mohli ľahšie aj hlbšie ponoriť. Zavrite oči, ak chcete.

Očúvadlo Alternativ SK 60-70

Príbehy hudby

Pozadie a kontext reprodukovaných nahrávok vám priblížime v krátkych vstupoch. Nechceme vás zasypať množstvom údajov. Rozprávame príbehy ľudí, autorov a interpretov hudby, ktorú počúvate. Príbehy hudby: ako vznikla, ako mutovala, rozvíjala sa a šírila alebo naopak, prečo sa vytratila z povedomia a ako sa doň opäť vracia. Jeden taký príbeh nás  oslovil pri zostavovaní playlistu najbližšieho očúvadla (elektronika v 70. rokoch):

Gershon Kingsley sa narodil ako Götz Gustav Ksinski v nemeckom Bochume v roku 1922. Jeho otec mal židovský pôvod, matka bola Nemka a pred vydajom katolíčka. Vyrastal v Berlíne, no ako 15-ročný Götz sám, bez rodiny, ušiel pred nacistickým terorom do Palestíny, ktorá bola v tom čase pod britskou správou. Tam sa naučil hrať na klavír a po službe v Hagane (židovskej polovojenskej organizácii) začal študovať na konzervatóriu.

Po vojne, v roku 1946, odišiel do Spojených štátov. V Los Angeles si ako 24-ročný po nociach spravil strednú školu, aby mohol pokračovať v štúdiu na konzervatóriu. V polovici 50. rokov začal pracovať v New Yorku ako dirigent a skladateľ v broadwayských muzikáloch. Okrem toho komponoval náboženskú hudbu.

Francúz Jean-Jacques Perrey sa v roku 1960 takisto presťahoval do New Yorku. Už predtým experimentoval s elektronickými nástrojmi (hlavne Ondioline), vytváral hudbu strihaním, prehadzovaním a spájaním prednahratých záznamov na páskach. V roku 1966 títo dvaja spolupracovali na albume The In Sound from Way Out, kde využili Perreyho metódu manipulácie s páskami v spojení so štúdiovými hudobníkmi. Vznikol tak úplne nový zvuk, ktorý posunul elektronickú hudbu a album sa stal hitom v reklamnom odvetví. Na druhom spoločnom albume Kaleidoscopic Vibration (1967) pridali do zostavy Moogov syntetizátor. Chytľavá melódia z albumu, „Baroque Hoedown“, sa stala súčasťou programu v Disneylandoch po celom svete.

MIDI verzia “Baroque Hoedown” so psíkom lezúcim po schodoch:

Kingsley potom nahral na Moogu sólo album Music to Moog By (1969). Obsahoval elektronické verzie rôznych tradičných, klasických a popových skladieb (napríklad aj dve coververzie od Beatles) a tiež niekoľko Kingsleyho vlastných vecí. Vynikajúca je hlavne energická úvodná „Hey, Hey“:

Na koniec prvej strany platne Gershon Kingsley schoval skladbičku s nenápadným názvom „Pop Corn“. Po vydaní albumu Kingsley dal dokopy skupinu First Moog Quartet. Kvarteto ako prvé hralo syntezátorovú hudbu v slávnej Carnegie Hall. Pokračovalo na turné po Štátoch so zámerom popularizovať nový elektronický hudobný nástroj. Počas týchto koncertov sa „Pop Corn“ ukázal ako ideálny materiál na prídavok.

Člen skupiny Stan Free nahral (spolu s Kingsleym) v roku 1972 coververziu „Popcorn“ pod (čisto marketingovým) pseudonymom Hot Butter (došlo vám to?). Táto verzia sa stala prvým celosvetovým hitom elektronickej hudby. Dodnes z nej bolo vydaných vyše 500 ďalších verzií (slovenské deti ju už niekoľko generácií poznajú z ruského kresleného seriálu No, počkaj!). Nasledujúce video obsahuje okrem famóznej skupinovej choreografie aj nevysvetliteľné strihy a detaily, zrejme výsledok režisérovej snahy vyrovnať sa s inovatívnosťou elektronického zvuku.

Dnes panuje široká zhoda, že „Popcorn“ je značka udávajúca smer k diskohudbe a synthpopu. Bez neho by neboli Kraftwerk a ich „Autobahn“ alebo „Das Model“, ako ich poznáme. Alebo „Oxygène“ od Jean-Michela Jarre. A vskutku nemuseli byť, keby 15-ročný Götz nepozbieral všetok rozum a odvahu a neušiel pár dní pred Krištáľovou nocou z Berlína cez pol sveta, spoliehajúc sa iba na vlastné sily. Gershon Kingsley má dnes 94 rokov a stále robí hudbu. Nové (aj staré) nahrávky príležitostne šéruje na svojom soundcloude.

Počas písania tohto článočku som zistil, že Kingsleyho bývalý spolupracovník Jean-Jacques Perrey zomrel včera (4. novembra) vo veku 87 rokov. Perrey ako autor často veselej a povzbudivej hudby by asi nechcel, aby ste z toho boli príliš smutní. Na jeho pamiatku a pre vaše obveselenie ešte jedno video. Gershon Kingsley hrá na klavírisvoj „Popcorn“… Ako 84-ročný:

15. novembra chystáme Očúvadlo: Človek-Mašina. Krautrock, progressive electronics, ambient, disco, noise. Kto nepočúva, nedostane odpovede.

FacebookTwitterGoogle+PinterestTumblrLinkedInRedditEmailGoogle GmailZdieľať

Komentáre

príspevkov