fbpx

Alicja Morawska-Rubczak: Ak sa dokážeme postarať o deti v nás, život je jednoduchší

V piatok a v sobotu 10. a 11. marca uvítame v Malom Berlíne poľskú režisérku a divadelnú pedagogičku, ktorá sa špecializuje na divadelnú tvorbu pre najmenšie publikum. Alicja nám porozprávala, prečo sa oplatí na takéto batoláriá chodiť, ako prehlbujú vzťah medzi rodičmi a deťmi a čo jej intenzívny workshop návštevníkom prinesie.

Názov workshopu je Batolárium. Môžete mi prosím vysvetliť, čo to znamená?

V každej krajine existuje špecifický názov pre žáner divadla pre deti v ranom veku. Na Slovensku vymysleli toto slovo. Má to taký nádych spojenia s bábätkami, názov prišiel od umelcov, ktorí sú spätí s týmto žánrom umenia. To ukazuje, že umenie pre bábätká je teraz v každej krajine oveľa dôležitejšie, keďže hľadáme nové výrazy a nové pomenovanie tohto žánru umenia.

Prečo je dôležité, aby deti v ranom veku mali spojenie s divadlom?

Vždy hovoríme, že umenie, ktoré tvoríme, je o vzťahoch, sústredení a koncentrácii. Zabúdame na vzdelávacie účely a na nové spôsoby budovania vzťahov medzi umelcami a bábätkami, medzi bábätkami a ich opatrovateľmi. Myslím si, že nie je nutné, ale dobré a dôležité navštíviť divadlo s malými deťmi, pretože je to naozaj emotívny zážitok. Niekedy to rodičom otvára oči pre abstraktné umenie a rôzne spôsoby komunikácie v umení. Možno nie sú zvyknutí na divadlo bez slov či tanečných pohybov. Niekedy sa prvýkrát stretávame nielen s bábätkami, ale aj s rodičmi a tí pre nich začínajú hľadať možnosti umenia. Uvedomujú si, že divadlo je zaujímavé a samozrejme chcú, aby sa ich deti podieľali na tomto umení.

Znamená to teda, že môže zlepšiť aj vzťahy medzi deťmi a rodičmi, pretože budú mať podobnú skúsenosť s divadlom.

Prehlbuje to ich vzťah, ale takisto to môže mať vplyv na vzťah medzi starými rodičmi alebo staršími súrodencami, ktorí prichádzajú s deťmi. S ľuďmi, s ktorými tu v Trnave spolupracujem, sa skutočne zameriavame na vytváranie umenia, ktoré podporuje vzťahy. To vytvára atmosféru sústredenia a bezpečné prostredie pre umelcov a divákov. Snažíme sa budovať umelecký dialóg medzi umelcami a deťmi.

Je ťažšie robiť divadlo pre deti? Mám pocit, že je náročnejšie upútať ich pozornosť a urobiť pre nich zaujímavý program, na rozdiel od ich rodičov.

Reakcia detí je veľmi rýchla, vo svojich prejavoch sú úprimné. Niekedy hovoria, že je to nudné a niekedy hovoria, že je to super. Tvoríme umenie pre deti do 3 rokov a pre niektoré je to prvá interakcia s väčšou skupinou detí, a tak vieme lepšie skúmať reakcie v úplne novom prostredí. Vyjadrujú sa tu a teraz spolu so skupinou ostatných detí a my veľmi rýchlo vieme, čo si myslia a čo cítia.

Keď sledujeme predstavenie, vieme, ako sa budujú vzťahy medzi umelcom a divákmi. Hovorí sa, že prebiehajú dve predstavenia – na javisku a v hľadisku – keď sledujete deti, ktoré sledujú predstavenie a vybudujú sa reakcie a vzťahy, je to niečo fantastické, je to úplne iné ako divadlo pre staršie deti alebo divadlo pre dospelých. Stretávame sa s deťmi ako s ľudskými bytosťami, takže je to úplne iné, ako pri staršom publiku. 

Dobre, takže teraz vieme, že je to iné, ale je to ťažšie?

Ak poznáte diváka, rešpektujete a veríte v dialóg, nie je to ťažšie, je to oveľa fascinujúcejšie a uspokojujúcejšie ako tvorba umenia pre starších ľudí a otvára vám to myseľ rôznymi spôsobmi abstraktného myslenia.

Ste z Poľska, prečo ste sa rozhodli prísť na Slovensko?

Dostali sme sa sem vďaka našej predchádzajúcej spolupráci s divadlom Odivo. Odporučili nás na túto prácu. Skupina umelcov, ktorí sa zaujímajú o divadlo zamerané na deti, nie je taká veľká, poznáme sa takmer všetci z rôznych častí Európy a sveta. Sme súčasťou celosvetového združenia umelcov so záujmom o tento žáner umenia, takže poznáme najaktívnejšie skupiny v Európe a navzájom sa odporúčame k rôznym druhom tvorby. Takže si myslím, že sme tu vďaka Odivu, ale aj vďaka našej medzinárodnej spolupráci.

Alicja Morawska-Rubczak, foto: Dawid Majewski

Akí sú Slováci v tomto segment kultúry a akú spätnú väzbu na Slovensku dostávate?

Spolupracujeme s fantastickou Weronikou Gogolou, ktorá je spisovateľka. Napísala knihu UFO nad Bratislavou, takže žije tu, ale pochádza z Poľska. Môžem priznať, že máme rovnaké fascinácie a máme spoločné ideologické pozadie. Myslím si, že máme veľa spoločného, ​​preto je našou sprievodkyňou nielen v slovenskom jazyku, ale aj v slovenskej kultúre. Pýtame sa jej veľa, veľa otázok o rozdieloch a podobnostiach, ktoré cítime, pretože niekedy stojí za to sa porozprávať s niekým, kto má rovnaké kultúrne zázemie a žije tu.

Pre nás je fascinujúce byť tu, pretože jazyk je dosť podobný, krásny, aj preto, lebo používate zdrobneniny, ktoré u nás nie sú tak populárne. To slovo púpätko je také pekné! Nazvali sme tak aj predstavenie, ktoré robíme v Divadle Jána Palárika v Trnave.

Okrem jazyka sa mi tu páči aj duch mesta. Som veľkým fanúšikom miest a mestečiek a tunajšie mestské centrum je niečo, čo mi dáva určitý druh pohodlia a pocit bezpečia. A tiež sa mi páči, že je tu kávová a čokoládová kultúra.

S tímom, s ktorým pracujeme, zvyčajne diskutujeme o niektorých sociálnych otázkach. Snažíme sa napríklad rozprávať o skúsenostiach s rodičovstvom, o sociálnej situácii žien a o všetkých ostatných veciach, ktoré súvisia s bábätkami. Mám pocit, že Slovensko je liberálnejšie ako Poľsko, ľudské práva sú tu oveľa viac rešpektované ako u nás. Pre mňa je veľmi dôležité vedieť o tejto situácii. Vláda podporuje ženy oveľa viac ako v Poľsku. Zároveň mám pocit, že ste oveľa pohodovejší ľudia a na prvý dojem ste oveľa milší. Veronika tiež povedala, že Slováci sú melancholickejší ako Česi a to máme spoločné. Pre mňa je veľmi zaujímavé, že v histórii máme niečo, čo nás melancholicky formovalo.

Povedzte mi viac o workshope – pre koho je určený, o čom bude a čo si z neho účastníci odnesú?

Workshopy sú otvorené pre umelcov, ako sú hudobníci, herci, umelci, tanečníci a všetci ľudia, ktorí sa zaujímajú o umenie pre najmenších. Plus pedagógovia zo všetkých stupňov vzdelávania. Nielen tí, ktorí pracujú v škôlkach, ale aj učitelia, ktorí chcú zažiť tento druh umenia a otvoriť svoju kreativitu. Myslím, že aj rodičov, ktorí využívajú pri práci svoju kreativitu, môžu workshopy niečo naučiť.

Pokúsime sa nájsť inšpiráciu najmä v umení pre bábätká a v umení, ktoré nás fascinuje a pokúsime sa o to podeliť. Predstavím aj niekoľko umelcov z celého sveta, ktorí tvoria umenie pre bábätká, pretože existuje veľa rôznych druhov divadla a performatívneho umenia pre batoľatá. Naozaj stojí za to zažiť a vyskúšať to. V krátkosti predstavím niektoré dôležité otázky z hľadiska umeleckej tvorby pre bábätká. Tiež niekoľko kľúčových slov, pretože si myslím, že naše nastavenie pri vytváraní tohto umenia je veľmi dôležité. Budeme teda pracovať na rôznych úrovniach tvorby a umenia.

Čo môžeme očakávať od workshopov?

Myslím, že to bude workshop inšpirácie a spoznávania tohto umenia a workshop, v ktorom sa podelím o svoje nástroje tvorby umenia pre bábätká. Dúfajme, že to trochu otvorí dvere do tohto umenia aj novým ľuďom a dá im nejaký profesionálny vklad do tvorby divadla pre bábätká.

Takže nezáleží na tom, či príde herec alebo režisér?

Nie, myslím si, že to môže byť užitočné a inšpiratívne pre každého. Budeme pracovať s nejakými materiálmi a budeme robiť nejakú fyzickú prácu, aby sme prenikli hlbšie do nášho tela, aby sme našli spôsob komunikácie s bábätkami. Tiež sa pokúsim podeliť o to, ako my umelci vidíme bábätká ako divákov a ľudské bytosti v umení. Takže si myslím, že to môže byť užitočné aj pre ľudí, ktorí denne pracujú s deťmi. Tiež si nemyslím, že tam bude nejaká bariéra na základe miery profesionalizácie. Môže byť užitočné pre tých, ktorí už tvoria pre bábätká alebo pre malé deti a pre tých, ktorí s tým chcú začať.

Takže áno, naozaj sa o to chcem podeliť pretože aj po 15 rokoch v tejto oblast som stále fascinovaná tým, ako zaujímavý a objavný dokáže tento žáner umenia byť. Stále to považujem za pôsobivé, zaujímavé a pre mňa ako umelca veľmi osviežujúce. Tak sa o to chcem naozaj podeliť s ostatnými. Tiež sa hovorí, že v každom dospelom človeku je malé dieťa. Myslím, že je to veľká pravda. Ak môžeme komunikovať s týmito deťmi komunikovať a dokážeme sa o tieto deti v nás postarať, život je jednoduchší.

Ján Janočko