fbpx

Ypsalon 2022 | literárny festival

23. novembra 2022 — 26. novembra 2022
— Hlavná sála

Aj tento rok sa uskutoční najväčšie literárne podujatie v Trnave – festival Ypsalon 2022.

Môžete sa tešiť na štyri festivalové dni, počas ktorých nebudú chýbať besedy a diskusie so zaujímavými slovenskými aj zahraničnými autormi. Každý z dní sa nesie v špecifickej téme a tak vás čaká zaujímavá zmes pohľadov na súčasnú literatúru. Okrem toho pre vás chystáme malé kníhkupectvo a viacero prekvapení.

PROGRAM:

23. november, streda: Vzájomná blízkosť – ukrajinský špeciál

  • 18:00 – Vydávanie kníh počas vojny s Liliou Omelianenko – moderuje Anna Siedykh
  • 19:00 – Olesia Jaremčuk – moderuje Mirek Tóda (tlmočníčka: Anna Siedykh)
  • 20:00 – Jurij Andruchovyč – moderuje: Michal Hvorecký (tlmočníčka: Dana Petrigáčová)

24. november, štvrtok: Návraty domov

  • 18:00 – Diskusia (aj) o rurálnosti v mladej slovenskej próze
    J. Spevák, S. Uriková, J. Turzáková – moderuje Michal Tallo
  • 19:00 – Ján Púček – moderuje Anton Vydra
  • 20:00 – Mila Haugová – moderuje Michal Tallo

24. november, štvrtok: Noc filozofie

  • 17:30 – Obraz medzi stredovekom a súčasnosťou
    hosť: Ivan Gerát, moderuje: Anton Vydra
  • 18:45 – Spoetika – prednes autorskej poézie v sprievode hudby
    Hommage à Bruno Latour (Michal Lipták)
  • 20:00 – Nišitani Keidži – japonský existencializmus
    hosť: Dominik Novosád, moderuje: Matúš Porubjak

25. november, piatok: (ne)pochopenie

  • 18:00 – 80. rokov Cudzinca – Albert Camus – moderuje Dano Domorák
  • 19:00 – Nicol Hochholczerová – moderuje Alexandra Jurišová
  • 20:00 – BALLA – moderuje Pero Le Kvet

26. november, sobota: Z iného uhla

  • 18:00 – Marek Vadas – moderuje Ľubo Šulko
  • 19:00 – Weronika Gogola – moderuje Ľubo Šulko
  • 20:00 – Pavel Kosatík – moderuje Eva Šulková

Profily hostí

Streda, 23. november

Lilia Omelianenko je ukrajinská vydavateľka, spoluzakladateľka vydavateľstva Vydavnytstvo, ktoré je známe svojim sociálnym zameraním. Vydáva knihy, ktoré sa venujú témam slobody, diverzity, rovnosti práv, feminizmu, historickým traumám, smrti, domácemu násiliu atď. Medzi najznámejšie vydané tituly partia knihy Arta Spiegelmana, Marjan Satrapi, Nory Krug a pod. 

Olesia Jaremčuk je ukrajinská novinárka a reportérka. Narodila sa v roku 1991 vo Ľvove, kde vyštudovala žurnalistiku. Študovala a stážovala v Hamburgu, Bonne, Mníchove a Viedni. Jej články vychádzali v novinách Deň, časopise New Eastern Europe, LitAkcent a The Ukrainians. Zameriava sa na témy kultúrnej a národnej identity a pohraničia. Je laureátkou umeleckej reportážnej súťaže Samovydec od vydavateľstva Tempora (2014). V roku 2016 sa stala kurátorkou tejto súťaže. Od júna 2017 je šéfredaktorkou vydavateľstva reportážnej literatúry Čoven. Jej kniha Naši iní, ktorá v roku 2018 získala cenu ADAMI Media Prize, vyšla aj v slovenskom jazyku vo vydavateľstve Absynt. 

Jurij Andruchovyč je ikonická postava modernej ukrajinskej literatúry, popredný básnik, prozaik, esejista, prekladateľ z nemčiny, angličtiny a poľštiny. Žije a pracuje v Ivano-Frankovsku. Je jedným z najprekladanejších ukrajinských autorov. S Andrzejom Stasiukom vydal knihu esejí Moja Európa. V slovenskom a v českom preklade vyšiel jeho román Rekreácie a Moskoviáda. Je nositeľom množstva ukrajinských a európskych cien, medzi ktorými sú napr. Stredoeurópska literárna cena „Angelus“, Cena Hanny Arendtovej, Cena Vilenice a v roku 2022 získal nemeckú Heineho cenu.

Štvrtok, 24. november

Jakub Spevák (1996) pochádza z Malachova. Študoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Získal ocenenia v literárnych súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. V súčasnosti pracuje ako programový dramaturg a kurátor na Medzinárodnom festivale animovaných filmov Fest Anča. Novela Po funuse je jeho debutovou knihou. Ilustroval ju Andrej Dúbravský.

Soňa Uriková (1988) sa narodila v Považskej Bystrici, vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia). Organizuje literárny projekt Medziriadky, vedie workshopy kreatívneho písania, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií. V poslednej zbierke poviedok Dôvod na radosť načrtáva obrazy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami, slimákmi a králikmi. Zaobíde sa pritom bez veľkých gest a so zmyslom pre zápletku sa sústreďuje na detail, pretože to podstatné sa často ukrýva v zdanlivo nepodstatnom, nevypovedanom a nepomenovateľnom. 

Jana Turzáková (1986) vyštudovala psychológiu a pôsobí na univerzite v Nitre ako vedeckovýskumná pracovníčka. Písaniu sa venovala najmä v mladosti, motívom pre návrat k tvorbe je pre ňu rodičovstvo. V literárnej súťaži Poviedka už získala v rokoch 2017 2021 dve hlavné ceny a prémiu. Zbierka krátkych próz Krídla z papiera je jej knižným debutom a venuje sa v nej témam osamelosti a vykorenenosti.

Ján Púček vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Články publikoval v rôznych časopisoch a v Slovenskom rozhlase. Ako scenárista a režisér sa podieľal na vzniku viacerých dokumentárnych, animovaných a hraných študentských filmov. Okrem filmových scenárov píše prózu a poéziu. V poslednom roku mu vyšli knihy Veronika z paneláku ide dobyť svet a Karpaty!

Mila Haugová je jednou z najvýznamnejších a najprekladanejších súčasných slovenských poetiek. Jemnosť, pokora a nádej v jej básňach si získali mnohých čitateľov. V jej tvorbe je možné nájsť množstvo odkazov na filozofické, kultúrne, umelecké, náboženské, mytologické zdroje a kontexty. Je autorkou viac ako dvadsiatich básnických zbierok publikovaných od začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia dodnes.

Narodila sa v Budapešti (1942). Absolvovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre (1964). Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy emigrovala do Kanady, odkiaľ sa po roku vrátila na Slovensko. Bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid (1986 – 1996). Žije striedavo v Bratislave a v Zajačej doline.

Piatok, 25. november

Cudzinec Alberta Camusa oslavuje tento rok 80 rokov od prvého vydania. Literárny vedec Daniel Domorák sa bude rozprávať so študentkou filozofie Viktóriou Orbánovou, ktorá sa vo svojej záverečnej práci venovala priamo Albertovi Camusovi. Diskusia bude sprevádzaná scénickým čítaním Cudzinca v podaní študentky bábkarskej tvorby Lenky Ligockej.

Nikol Hochholzerová (1999) zaujala literárnu obec debutovou novelou s názvom Táto izba sa nedá zjesť, ktorá bola vybraná aj do najlepšej päťky posledného ročníka Anasoft litera. V knihe opisuje zneužívanie starším učiteľom počas základnej školy. Predtým vyhrávala v rôznych literárnych súťažiach, zabodovala aj v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Nicol pochádza z Rimavskej Soboty, v súčasnosti študuje na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Vladimír Balla (1967) je oceňovaný slovenský autor z Nových Zámkov. Absolvent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave popri písaní pracuje na okresnom úrade v rodnom meste. Päťkrát sa dostal do finálovej desiatky Anasoft litera, v ostatnom ročníku bol vo finálovej päťke s knihou Medzi ruinami. Je laureátom Ceny Ivana Kraska, víťaz literárnych súťaží a jeho diela boli preložené do mnohých jazykov.

Sobota, 26. november

Marek Vadas (1971) je rodákom z Košíc a absolventom odboru estetiky a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Víťaz ceny Anasoft litera 2007 získal toto ocenenie za knihu Liečiteľ. Pravidelne absolvuje cesty do Afriky, ktorými sa inšpiruje pri písaný svojich románov. V najnovšej knihe Šesť cudzincov sa voľne inšpiroval protirómskym pogromom v roku 1928, ktorý sa odohral v malej obci na západe Slovenska. S touto knihou sa dostal do finálovej päťky súťaže Anasoft litera.

Weronika Gogola (1988) pochádza z Poľska, konkrétne z dediny Olszyny, ktorej venovala aj svoju debutovú knihu Po troškách. Je spisovateľkou aj prekladateľkou. Študovala odbor ukrajinistiky na Jagelovskej univerzite v Krakove, venuje sa prekladom zo slovenčiny do ukrajinčiny aj do rodnej poľštiny. Jej najnovšou knihou je Ufo nad Bratislavou, séria reportáží o živote na Slovensku. Aktuálne žije s rodinou práve v Bratislave.

Pavel Kosatík (1962) je český novinár, publicista, scenárista a spisovateľ. Napísal monografie o viacerých významných osobnostiach českej histórie. Jeho knižný rozhovor s Helenou Třeštíkovou (2017) sa stal bestsellerom. Je držiteľom mnohých ocenení vrátane Ceny Toma Stopparda (2001) a Ceny Ferdinanda Peroutku (2009). V roku 2018 mu vyšla rozsiahla kniha o T. G. Masarykovi Jiný TGM, ktorá pomenúva jeho pôsobivé kvality, ale polemicky sa zaoberá aj chybami prvého československého prezidenta. Naposledy mu vyšla kniha Slovenské století.


International Visegrand Fund: logo_transparent
The event is a part of the project Integration of young Ukrainian refugees into the local community in Trnava. The project is co-financed by the Governments of Czechia, Hungary, Poland and Slovakia through Visegrad Grants from International Visegrad Fund. The mission of the fund is to advance ideas for sustain able regional cooperation in Central Europe.