Jakub Nvota príde do Malého Berlína s iným kabaretom: Bude, aj nebude to Kanárik

Od prvých predstavení v Malom Berlíne je Žltý kanárik – pravidelné každomesačné predstavenie Túlavého divadla – vypredaný. V novembri sa jeho tvorca, Jakub Nvota, opäť predstaví divákom v Trnave, tentoraz však s kabaretom, ktorý robí spolu so svojim tvorivým súputníkom už od mladíckych čias, Kamilom Žiškom.

Budúci mesiac sa do Malého Berlína vrátite, tentoraz však nie ako Žltý kanárik. Prezraď, prosím, čo nás čaká.

Je to kabaretné predstavenie Kabaret Nvota+Žiška, takže divák nepostrehne nejakú významnú zmenu formátu oproti Žltému kanárikovi. Pre nás je to ale významné tým, že to už sú kabarety, ktoré píšeme spolu s Kamilom Žiškom. My sme vlastne začali ako autorská dvojica už na strednej škole. Medzi nami je trošku iná esencia, ako keď si ja píšem dialógy alebo monológy a pozývam si k tomu kolegov zo súboru. Toto je oveľa hlbší a previazanejší princíp tvorby, keď píšeme spolu s Kamilom. Je tu chémia nás ako dvojice. To, čo napíšeme, potom nehrávame  jednorázovo, tak ako Kanárika, ale hrávame tie dialógy celé roky. 

Tentoraz uvidíme vlastne len dvoch ľudí na pódiu?

Okrem nás vystúpia ešte naše kolegyne, ktoré spievajú, takže oko diváka môže spočinúť aj na krajších stvoreniach, ako sme my s Kamilom. 

Takže opäť aj hovorené slovo aj spev?

Áno. Ako hovorím, pre diváka je to veľmi podobný formát, ale pre nás s Kamilom je to zásadný rozdiel, naša tvorba a jej príbeh v čase, to je úplne iný svet. 

Z toho, čo hovoríš, mi ale vychádza, že už nebudete reagovať na aktuálne témy. 

Hmm, nie. To sú všeobecnejšie veci a sú to dialógy naozaj poskladané do konzistentného predstavenia. Lenže oni aj tak reagujú na aktuálne témy, lebo u nás sa aktuálne témy zas až tak aktuálne nemenia. 

Tak to zhrniem: Vlastne to bude mať príbeh a bude to v zásade iné, ale aj rovnaké ako Kanárik. Je to niečo, čo máte nacvičené, ale v Malom Berlíne to ešte nebolo. 

Áno, áno. V zásade to bude iné, ale aj rovnaké ako Kanárik a v Malom Berlíne to ešte v takejto podobe nebolo. 

Na čo by si nalákal ľudí, ktorí chodia pravidelne, ale možno aj tých, ktorí na Kanárikovi, respektíve na Túlavom divadle, ešte neboli?

Jedno z lákadiel je súzvuk mňa a Kamila. V dvojici dokážeme improvizovať, tvoriť… Pôjde o témy „nadčasovejšie“, poetickejšie. Je to predstavenie dvoch klaunov, ktorí si za svoj výrazový prostriedok berú slovo, pieseň, metaforu, obraz. 

Na druhej strane si spoluautor a vždy, keď sa ide na Túlavé divadlo alebo na niečo čo robil Jakub Nvota, je z toho cítiť Jakuba Nvotu. 

Presne tak, päťdesiat percent Jakuba Nvotu a päťdesiat percent Kamila Žišku.

A môžeš, prosím, prezradiť, aký je systém vašej spoločnej práce?

Vždy sa pri tom stretávame osobne. Cez internet sme schopní si už povedať, povedzme, témy alebo obsahy, ale keď píšeme, tak iba spolu naživo. Chce to mágiu stretnutia. A keď sa stretneme, tak potom vždy jeden zapisuje a druhý nahadzuje. 

Už sme spomínali chémiu dua Nvota-Žiška. Ako ste ju objavili a ako ju medzi sebou udržiavate, a ako viete, že vám to vždy na pódiu zafunguje?

To nevieme, vždy ideme s kožou na trh, takže v tom je to pekné. Nepracujeme s nejakou istotou, ale vždy chceme, aby sa tie myšlienky zrodili tu a teraz, a vlastne tá naša istota je, že ak divák bude mať pocit, že pred jeho očami sa rodí príbeh, je súčasťou pohybu myšlienok, tak má pocit, že to predstavenie je veľmi akčné napriek tomu, že my len stojíme a rozprávame. Jediné, v čo veríme a čo je naša istota, je, že musí to vzniknúť. Čo sa chémie týka, tú my netvoríme, ona skrátka je. A aj keď sme mali prestávku v tvorbe, skoro desať rokov sme spolu nepísali a nehrali, tak sme zistili, že vlastne za ten čas z chémie neubudlo a stále tu je, a tak sme znovu začali robiť a tvoriť. Stále nás to baví a chutí nám to. Nevieme, čím to je a ani na to nechceme prísť. Symbolisti hovorili, že báseň, ktorú človek vysvetlí, zabije. Takže my nechceme vysvetliť tú chémiu, my ju len obdivujeme, rešpektujeme a užívame si ju.

Foto: Malý Berlín, archív Túlavého divadla