Kurátor Adrián Kobetič: Trnavské sochy sú dôkazom vývoja historickej pamäte Slovákov

Čepan Gallery je už niekoľko dní domovom trnavských skulptúr. Teda, minimálne ich fotiek. Výstava s názvom Trnavské sochyzmy približuje sochy Malého Ríma, ktoré vznikli v ostatných viac ako 100 rokoch. Viac detailov prezrádza kurátor výstavy, Adrián Kobetič.

„Je to trnavské. Ľudia majú zážitky naviazané na sochy, mnohí sa pri nich hrali ako deti, pravidelne popri nich roky prechádzali,“ hovorí Adrián Kobetič o počiatočnom záujme o výstavu, ktorý ho prekvapil. Zdá sa, že ľudí verejný priestor zaujíma a radi by vedeli viac o tom, v akom prostredí žijú. Reagujú na to aj samosprávy. „Rozprávanie výstavy končí v roku 2021, teda v roku, keď bolo vytvorené miesto mestského kurátora v Trnave,“ hovorí Adrián, ktorý práve na toto miesto vyhral výberové konanie. Svoju kurátorskú pozíciu v samospráve považuje za akýsi pomyselný bod, ktorým sa niečo zmenilo. „Pre mňa je to zlom, ktorý potvrdil, že vzniká záujem o umenie vo verejnom priestore, vytvára sa kritická diskusia o ňom a aj inštitúcie podnikajú kroky, napríklad aj v tom, že mesto vytvorilo pozíciu mestského kurátora.“ No a možno práve záujem o umenie zo strany verejnosti vedie mesto k tomu, že pripravuje ďalšie projekty v tejto oblasti. Adrián hovorí o príprave ďalších piatich sôch v Trnave.

Trnavské sochyzmy ponúkajú detailné informácie o autoroch trnavských sôch, ktorí patrili medzi najvýznamnejšie persóny vo svojom odbore – nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Adrián pridáva k celkovému pohľadu na sochy jednu zaujímavosť: „Špecifikum je kontakt, v ktorom je sochárstvo 20. storočia s barokovým sochárstvom. Máme tu veľa historických sôch z obdobia 17. a 18. storočia, ktoré sú živým príspevkom do umenia verejného priestoru. Nové umenie, teda umenie 20., resp. 21. storočia, môžeme uvádzať do pomyselného dialógu so starším umením.“ Práve 20. a 21. storočie sú hlavnou témou výstavy v Čepan Gallery na Štefánikovej 3 v Trnave.

Hoci sa Adrián ako kurátor a kunsthistorik snaží o objektívny pohľad na sochy, nie každá je mu úplne po chuti. „Myslím, že je to tak 2:1. Dve tretiny sú lepšie, jedna tretina slabšie veci,“ pripúšta Kobetič a ďalej vysvetľuje: „Niektoré realizácie boli prepracovanejšie, mali hlbšiu myšlienku, boli drahšie, boli umiestňované na privilegovanejšie miesta. Pri nich vidíme lepšiu kvalitu.“ Kurátor výstavy tiež pripomína, že mnohé sochy vznikli len na základe zákonného ustanovenia a povinnosti umiestňovať umenie do verejného priestoru. 

Záujem o jednotlivé sochy zo strany verejnosti je podľa Adriána Kobetiča podmienený aj aktuálnosťou toho, čo symbolizujú. „Sochy sú aj odrazom diania v minulosti. Medzivojnové obdobie, uvoľňovanie v 60-rokoch, normalizácia v roku 1968 až po pád socializmu v roku 1989 a následný vývoj. To všetko tieto diela odzrkadľujú. Navyše, ukazujú aj to, v akej kultúrne problematickej situácii sme sa po Nežnej revolúcii dostali.“ Jednotlivé témy sa podľa Adriána do slovenského sochárstva vracajú. V rámci svojej práce pre mesto kontroluje aj stav jednotlivých sôch a viackrát ho prekvapilo, že ľudia sa o ne starajú – umývajú ich, nosia k nim kvety. „Často sa pracovalo s témami rodiny, materstva, detí. Takéto diela sa oslavovali viac, lebo v minulosti sa na sviatky matiek, žien aj detí kládol väčší dôraz. Po páde železnej opony však tieto sochy stratili akýsi kontext,“ hovorí Kobetič a ako príklad uvádza sochu matky s dieťaťom na sídlisku Prednádražie. Práve o tú je dobre postarané, hoci nevie, kto ju chodí pravidelne umývať a nosiť k nej kvety. Aj toto je podľa neho dôkazom vývoja historickej pamäte Slovákov.

Dôkazom vyššie spomínaného môže byť aj to, že po Nežnej revolúcii sa zmenil výzor niektorých diel. Nezmizli sochy z minulých režimov, došlo však k ich transformácii. „Stalo sa, že dielam odstránili kladivo a kosák. Ale samotné dielo nebolo odstránené, bolo v podstate reinterpretované. Vnútorná hodnota ostala, zmizlo to, čo bolo problematické,“ prezrádza kurátor výstavy Trnavské sochyzmy. Dodáva, že niektoré sochy z Trnavy v minulosti skutočne zmizli, bolo to však kvôli developerským zásahom, pri ktorých sa nebral ohľad na pôvodnú hodnotu pri budovaní niečoho nového. Adrián ešte pripomína jednu sochu, ktorá sa mala osadiť na Trojičnom námestí a následne na Študentskej ulici: „Malo sa tak stať v 90. rokoch a mala to byť socha Klementa Gottwalda. To sa však už po revolúcii neudialo.“

Výstava s názvom Trnavské sochyzmy prezentuje sochy vo verejnom priestore mesta. Nápad vznikol na základe dlhodobejšieho projektu, na ktorom pracuje kurátor Adrián Kobetič s kultúrnym centrom Malý Berlín. „V Trnave sa nachádza vo verejnom priestore takmer 70 sôch. Preto vznikol dlhodobejší projekt, ktorý ich mapuje. Začala sa z toho tvoriť zaujímavá mozaika vytvárajúca ucelený obraz o 20. storočí v sochárstve v Trnave. Výstava je vlastne parciálnym výstupom, resp. medzivýstupom celého projektu,“ približuje Adrián. Výstavu s názvom Trnavské sochyzmy máte možnosť vidieť v Čepan Gallery do 30. 4. Súčasťou výstavy bude aj komentovaná prechádza s kurátorom, ktorá sa uskutoční 12. 4., viac informácií o nej nájdete tu.

Ján Janočko

Foto: Michaela Lehoczká, Petra Klembarová Adamková