Takmer polovica manželstiev sa vraj skončí rozvodom. Problémy ľudského párového spolužitia neunikli ani neurovedeckému výskumu.
Rastúci počet publikácii naznačuje spojitosť medzi láskou a biochemickými reakciami mozgu.
Láska je biochémia a biochemické reakcie môžeme riadiť. V budúcnosti teda možno budeme riadiť lásku alebo docielime, že sa možno láska nikdy neskončí. Ako sa zmení láska, ak si ju budete môcť kúpiť v lekárni? Mali by sme sa obávať jej biotechnologickej kontroly?
Prednáška sa venuje analýze etických problémov biotechnologického vylepšovania lásky. Povedie ju Mgr. Juraj Odorčák, PhD. z Centra pre bioetiku na Katedre filozofie a aplikovanej filozofie FF UCM v Trnave.
Sci-fi filozofia: premýšľanie o zajtrajšku
Hľadanie odpovedí na výzvy súčasnosti a budúcnosti boli vždy predmetom uvažovania filozofov. Otázky zmyslu života, predstavy o žití pred a po živote, alebo hľadania ideálneho spoločenského a štátneho usporiadania si kladieme skoro od nepamäti. Inak to nie je ani na konci druhej dekády 21. storočia, v ktorom sme podľa sci-fi literatúry mali už dávno kolonizovať Mars, no nemali sme byť „otrokmi“ mobilných telefónov a „závislí“ na sociálnych sieťach. V minulom storočí sme sa dopustili hrozných zločinov voči ľudskosti a súčasne sme si na konci storočia naivne mysleli, že nastáva koniec dejín a víťazstvo liberálnej demokracie.
„Na začiatku 21. storočia človek prekračuje limity svojho druhu, ktoré platili v minulosti. Čoraz častejšie porušujeme zákony prírodného výberu a nahradzujeme ich zákonmi ,inteligentého plánovania‘“ konštatuje vo svojej knihe Sapiens Yuval Harari. Biologické inžinierstvo, génové editovanie, kreovanie kyborgov, spoločnosť nadľudí a nové definovanie práva alebo bezprávia, tieto sú novými hrozbami alebo výzvami pre ľudstvo.
Čaká nás okrem organickej aj anorganická evolúcia, ktorá sa nebude týkať len počítačových vírusov, ale možno celej spoločnosti robotov? Súčasná spoločnosť je primárne postavená na rovnosti ľudí, avšak čo ak nám hrozí fatálna zmena tejto súčasnej paradigmy? Čo budeme robiť, keď sa ocitneme pred dilemou genetickej diskriminácie? Ako to dopadne s demokraciou v čase, keď nás ovládajú strach, sociálne siete a firmy, ktoré zbierajú o nás informácie a formujú naše túžby a realitu?
Prednáška sa koná vďaka podpore projektu APVV-17-0064 Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a post-humanizmu.
Organizátor: Filozofická fakulta UCM
Partner: Malý Berlín
Mediálni partneri: trnava-live.sk, Trnavský Hlas, Mesto Trnava, MY Trnavské noviny, Trnavsko, Trnavské Rádio