Pia Männikkö: Umelci by mali prísť k ľuďom, aby ľudia nemuseli chodiť za umením

  • 11. marca 2020

Jej inštalácia, ktorá má viacero významov, vás ohúri hneď, ako vstúpite do Synagógy. Pii sa podarilo z obyčajného spotrebného materiálu vytvoriť nádherné dielo, ktoré vplýva na viacero zmyslov naraz.

V trnavskej Synagóge máme možnosť vidieť vašu inštaláciu, ktorá sa volá Midsummer Night’s Dream. Čo sa skrýva za týmto názvom?

Názov vznikol podľa festivalu, ktorý máme vo Fínsku uprostred leta, počas obdobia, kedy nezapadá Slnko. Celý deň máte k dispozícii nespočetné množstvo svetla a energie a nekonečne veľa času na rôzne aktivity, dokonca aj vonku. Názov je taktiež odkazom k Shakespearovskej hre. Prvá verzia vznikla práve na spomínaný festival, no nie doma, ale v Berlíne.

Inštalácia pripomína more, pretože v priestore jemne povieva. Materiál je tiež veľmi nezvyčajný.

V tvorbe rada používam každodenné materiály, ktoré majú primárne iný účel. Užívam si, keď prídem s mojím vlastným originálnym spracovaním. Záchranársku deku resp. fóliu som našla na farmaceutickom veľtrhu v Berlíne. Keď som ju otvorila, do izby práve prichádzalo svetlo a deka pekne blikotala. Došlo mi, že bude dobrý nápad, ak deku aj rozhýbem, a tak som pridala ventilátor. Začala som so svetlom, ale nakoniec to skončilo ako vodná hladina, čiže záleží od spôsobu inštalovania, môže to byť more, rieka alebo vodopád.

Pia Männikkö

Mnohým môže inštalácia evokovať odkaz na utečeneckú krízu.

Myšlienka celej inštalácie je však staršia než samotná utečenecká kríza. Je zaujímavé sledovať, ako ľudia vnímajú toto dielo dnes a v minulosti. Umelecká práca má tak viac dimenzií. Objekt pôsobí smutne a temne, no na druhej strane vytvára kontrast niečoho nádherného.

Myslíte si, že umenie môže pomôcť vyriešiť niektoré spoločenské problémy?

Určite áno. Nemyslím si však, že po tejto výstave bude menej utečencov. To, čo môžeme robiť, je zvyšovať povedomie ľudí o niektorých problémoch a trochu ich posunúť k pomoci iným ľuďom.

Inštaláciu ste už realizovali v rôznych priestoroch. Ako funguje u nás v Synagóge?

Je to skvelý priestor, nielen pre moje dielo. Najprv som si nebola istá, akú verziu použijem. S Dominikou Chrzanovou (kurátorka výstavy, pozn. red.) sme zvažovali viaceré možnosti, ako napríklad umiestniť fóliu na podlahu alebo ju zavesiť. Vyskúšali sme obe verzie, ale táto je nová a pôsobí v miestnosti najlepšie. Ako keby zabrala celý priestor.

Vo vašej tvorbe sa zaoberáte konceptom tela. Ako ste sa k tomu dostali?

Pre mňa osobne je to veľmi vzrušujúce. Ešte pred tým, než som začala chodiť na umeleckú školu, bavilo ma kreslenie, maľovanie, fotografia, video a mnoho ďalších vecí. Keď som pracovala v médiách, kombinovala som tieto veci navzájom. Potom som prišla na umeleckú školu, kde som zistila, že to ide aj tu. Zaujímam sa o zážitok, ktorý je odlišný od tých bežných a každodenných. Chcem ho ponúknuť nielen prostredníctvom vizuálneho vnemu, ale aj cez pocit a pozíciu, cez ktoré sa na dielo pozeráte. Potom je tu zvuk a tiež vietor.

Je dôležité implementovať umenie do verejného priestoru?

Umenie by tam určite nemalo chýbať, pretože je to kultúra. Ľudia sú napríklad zvyknutí na sochy či pamätihodnosti, ktoré sú súčasťou každodenného života, ale nevšímajú si ich. Aktuálne umenie môže zdvihnúť povedomie o tom, že umelec používa svoj čas a schopnosti na to, aby urobil niečo pre všetkých.

Ako sa dá ešte zdvihnúť záujem ľudí o umenie?

Musia to byť malé kroky. Umelci by mali prísť k ľuďom, aby ľudia nemuseli chodiť za umením. Napríklad v Helsinkách sa ľudia začínajú zaujímať o umenie čoraz viac. Radi navštevujú rôzne umelecké festivaly, a to v tisíckach návštevníkov. Každý aj menší event môže byť ďalším krokom, ktorý posunie ľudí k umeniu, napríklad tak, že rodičia zapíšu deti na umelecký kurz. Malo by to byť ale niečo jednoduché, čo dokáže otvoriť myslenie a podporiť pozitívny obraz o umení.

Aká je vaša najobľúbenejšia cesta k vyjadreniu myšlienok?

Určite inštalácie. Snažím sa budovať situácie, nie vždy také veľké ako v prípade Trnavy, ale také, ktoré ovplyvňujú ľudské zmysly. Musí to byť niečo, čoho sa chcú ľudia dotknúť a niečo, s čím sa dá interagovať. Celkovo v umení nemôžete stáť na jednom mieste, musíte si ho pozrieť z viacerých strán.

Čo si predstavíte pod pojmom entrotopia?

Jedným slovom chaos.