Ypsalon 2018 / festival spisovateľov

  • 22. november 2018
  • 18:00 — Veľká sála
  • Vstupné:
  • — informácie o vstupnom v texte

Štvrtý ročník festivalu spisovateľov sa bude konať v termíne od 22. – 25. novembra v priestoroch kultúrneho centra Malý Berlín. Opäť prinesie program plný besied s ocenenými aj začínajúcimi spisovateľmi. Návštevníci si v sprievodnom programe nájdu napr. výstavu tematicky súvisiacu s literatúrou. Nedeľný program bude patriť rodinám a malým čitateľom.

Vstupenky

vstupenky na 22. – 24. november

  • jednodňové: 3 €
  • permanentka: 6 €
    predpredaj na MaxiTicket.sk

Informácie o vstupnom na programy rodinnej nedele (25. 11.) a sprievodného programu sú uvedené pri jednotlivých programoch.

Program

štvrtok, 22. november
18:00 – Ondrej Štefánik
19:00 – Beseda s vydavateľom K. K. Bagalom
20:00 – Ján Štrasser
21:00 – Andrej Bán

piatok – 23. november
18:00 – Atlas zabúdania Petra Krištúfka s Dadom Nagyom
19:00 – Pavel Rankov
20:00 – Lucia Molnár Satinská
21:00 – Mariana Čengel Solčanská

sobota – 24. november
18:00 – Pokušenia Dominika Tatarku s Petrom Zajacom a Antonom Vydrom
19:00 –  Dušan Vicen
20:00 – Arpád Soltész
21:00 – Daniel Majling

rodinná nedeľa – 25. november
13:30 – 18:00 – predajná výstava najkrajších detských kníh
13:30 – Cukrové topánky: čítanie a workshop ilustrátorky Adely Režnej (vstupné 1 €)
15:30 – Ako maliari vidia svet: workshop s knihou o slovenských maliaroch (vstupné 1 €)
17:00 – Divadelné centrum Martin: Bold Rabbit (vstupné 2 €)

sprievodný program
5. 11. – 30. 11. – Poeziomat – jukebox na poéziu na Nádvorí, Štefánikova 4
13. 11. – 13. 1. 2019 Cukrové topánky – výstava Adely Režnej v Kníhkupectve AF, Štefánikova 5 (vernisáž: 13. 11. o 19:00)
22. 11. – 25. 11. – festivalové kníhkupectvo
23. 11. – 22:00 – Koncert: Panáčik (3 € v predpredaji / 5 € na mieste / zdarma s permanentkou)

Profily hostí

Ondrej Štefánik

Štefánik je autorom prozaických kníh, ktoré sú postavené na originálnej a dôkladnej štylistike. Jazyková úroveň jeho literárnych textov je vysoká a plná objavných jazykových kreácií. Obsahovo je do značnej miery kritická, skeptická, miestami až cynická, ale nechýba jej ani značná dávka humoru a fantázie.

Knižne debutoval roku 2011 zbierkou štrnástich poviedok Pštrosí muž. O rok nato vydal román Bezprsté mesto, s ktorým sa dostal do finálovej desiatky literárnej súťaže Anasoft litera 2013. Jeho druhý román Som Paula, ktorý vyšiel v roku 2016, sa stal víťazom súťaže Anasoft litera 2017.

Narodil sa v Bratislave (1978). Vyštudoval kulturológiu a marketingovú komunikáciu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už niekoľko rokov profesionálne pôsobí v reklame a je držiteľom mnohých ocenení za kreativitu.

Andrej Bán

Bán dlhoročne dokumentuje dianie vo vojnových zónach, krízových oblastiach sveta sužovaných ťažkou situáciou konfliktov či prírodných katastrof. Zaujíma ho hlbší pohľad na ne a ich dopad na obyvateľov, prináša reportáže z oblastí ako je napríklad Kosovo, Izrael, Gruzínsko, Afganistan, Pakistan, Ukrajina či Haiti, kam sa opakovane vracia.

Je reportérom, fotografom, publicistom a humanitárnym pracovníkom. Autorom kníh výpovedných fotografii Iné Slovensko (2005), Kosovo (2008), Na juh od raja (2016). Rovnako veľký úspech má jeho najnovšia kniha reportáží s názvom Slon na Zemplíne (2018), ktorá bola vydaná vo vydavateľstve Absynt. Pravidelne prispieva do viacerých slovenských a zahraničných periodík.

Narodil sa v Bratislave (1964). Absolvoval štúdium ekonómie na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej a medziodborové štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je spoluzakladateľom charitatívnej organizácie Človek v ohrození.

Pavel Rankov

Rankov je autorom prozaických diel, v ktorých prevažuje priamy, jednoduchý jazyk, plný tematicky pestrých námetov. Vo svojej tvorbe narába s prvkami mystifikácie, iracionality, tajomna a s nečakanými, prekvapivými pointami.

Knižne debutoval prozaickou zbierkou s názvom S odstupom času (1995), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Po nej nasledovali zbierky poviedok My a oni / Oni a my (2001), V tesnej blízkosti (2004). Ďalej to boli romány Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) (2008), Matky (2011), Na druhej strane (2013). Rovnako je autorom odborných monografií Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť (2002), Informačná spoločnosť: perspektívy, paradoxy, problémy (2006) či radu odborných článkov doma i v zahraničí. Jeho knihy boli preložené do bulharského, maďarského či arabského jazyka. Publikoval v antológiách a časopisoch v Poľsku, Rumunsku, Nemecku, Švédsku, Japonsku a Indii.

Narodil sa v Poprade (1964). Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde je docentom na Katedre knižničnej a informačnej vedy. V minulosti pôsobil ako metodik Slovenskej národnej knižnice v Martine a v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave. Momentálne žije a pôsobí v Bratislave.

Ján Štrasser

Štrasser je básnik sršiaci humorom a vtipom, invenčnými aforistickými nápadmi, citlivými postrehmi a analýzami súčasnej reality.

Jeho básnická i textárska tvorba je pomerne pestrá. Dominuje v nej zrelý skepticizmus, sarkazmus, irónia, čierny humor, hravosť i vážnosť. Individuálne životné udalosti je schopný priblížiť tak, že sa s nimi prakticky každý dokáže stotožniť. Mnohé Štrasserove piesňové texty zároveň básňami a mnohé básne zároveň piesňami.

Knižne debutoval zbierkou básní Odriekanie (1968). Postupne vydal 10 básnických zbierok, 5 kníh textov piesní, 6 kníh publicistických a literárnokritických textov, 16 kníh rozhovorov najmä so spisovateľmi a hercami. Okrem vlastnej tvorby sa Ján Štrasser venuje aj prekladaniu rusky píšucich spisovateľov. Od roku 2002 preložil viac než 30 kníh.

Narodil sa v Košiciach (1946). Vyštudoval odbor slovenčina – ruština na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor časopisu Mladá tvorba, ako divadelný dramaturg Poetickej scény a neskôr Štúdia S, ako redaktor a šéfredaktor Slovenských pohľadov a v týždenníku Domino fórum. V súčasnosti žije a pôsobí v Bratislave.

Lucia Molnár Satinská

Satinská je jazykovedkyňou, editorkou, prekladateľkou, ktorú zaujíma viacjazyčnosť, jazyková krajina a jazyková politika. Venuje sa popularizácii jazykovedy, maďarčiny a ďalších menšinových jazykov na Slovensku. Po smrti svojho otca Júliusa Satinského sa stala správkyňou jeho pozostalostí. 

Ako editorka pripravila doteraz tri knihy. Prvá je výberom z cestovných denníkov Júliusa Satinského s názvom Expedície 1973-1982. Kniha obsahuje šesť samostatných kapitol – expedícií, ktoré sú autentickými záznamami z letných turistických ciest. Ďalšou knihou je Listy Oľge, ktorá pozostáva z korešpondencie medzi rokmi 1962 – 1965.

Najnovšou knihou je dvojkniha podľa ručne vyrábaných časopisov s názvom Gundžovníky (2018). Július Satinský ich vyrábal poctivo od roku 1967 do roku 1984. Časopisy majú kronikársky rozmer, informujú o dianí v Bratislave a v Československu. Zrkadlí sa v nich história jednej rodiny a jednej krajiny počas normalizácie opísaná originálnym pohľadom pozorovateľa z Dunajskej ulice.

Narodila sa v Bratislave (1987). Vyštudovala komparatistiku, anglistiku-amerikanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a pôsobí ako vedecká pracovníčka v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra v Slovenskej akadémii vied. Taktiež bola porotkyňou v literárnej súťaži Anasoft litera 2018.

Dušan Vicen

Vicen, dramatik a režisér, ktorý sa po dvadsiatich rokoch vracia k prozaickej tvorbe, plnej absurdných, zdanlivo náhodných udalostí.

Po úspešnej prvotine, zbierke poviedok Homo joga (1997), vydal knižný súbor divadelných hier pod názvom Hry (2013). Po dlhšej prestávke sa vrátil k prozaickej tvorbe románom Dotyk s absolútnom (2017), s ktorým sa dostal do finálovej desiatky Anasoft litera 2018.

Založil Divadlo Ka v Tvrdošíne, pôsobil v súbore Kde bolo tam bolo a spolupracoval s trnavským divadlom DISK. V súčasnosti pôsobí v divadle SkRAT. Napísal niekoľko rozhlasových hier. Je držiteľom ceny Slovenského rozhlasu v súťaži Dráma 2008 a taktiež dvojnásobným držiteľom Ceny Alfréda Radoka za najlepší český a slovenský dramatický text.

Narodil sa v Trstenej (1966). Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Ako režisér, dramatik a autor mnohých rozhlasových hier spolupracuje s viacerými divadelnými súbormi. Žije a pôsobí v Bratislave.

Arpád Soltész

Soltész patrí k autorom, ktorých autorské počiny ihneď dosiahli celonárodný úspech. Jeho tvorbu by sme mohli označiť ako beletrizovanú faktografiu s prvkami fikcie, ktorá je poznačená jeho profesionálnou kariérou novinára. Medzi témami, ktorým sa venuje, rezonuje najmä východoslovenská mafia.

Jeho debutovým románom je kniha Mäso – Vtedy na východe, ktorá je retrospektívnym dielom o praktikách a činoch východoslovenskej mafie deväťdesiatych rokov. Vyšla vo vydavateľstve IKAR v roku 2017. Jeho najnovšia kniha s názvom Sviňa (2018) je desivou fikciou, ktorá však nápadne pripomína stav dnešnej spoločnosti na Slovensku.

Narodil sa v Košiciach (1969). Študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo v Prešove. Tesne pred revolúciou emigroval do Nemecka. Pracoval pre Košický večer, Korzár, Pravdu, Plus 7 dní, Národnú obrodu a napokon aj pre vznikajúcu TV JOJ. V súčasnosti píše pre Noviny.sk, kam sa vrátil z pôsobenia v Hospodárskych novinách.

Koloman Kertész Bagala

Bagala je zakladateľom vydavateľstva pôvodnej tvorby KK Bagala. Vydavateľstvo každoročne vyhlasuje vlastnú literárnu súťaž Poviedka už od roku 1996. Taktiež vydáva zborník najlepších prác a finalistom vychádzajú samostatné debutové knihy.

Od roku 2003 Bagala usporiadava prehliadku pôvodnej literárnej a umeleckej tvorby pod názvom Literárny cirkus. Bol zakladateľom Literárnej a kultúrnej agentúry LCA (1991-2007), ktorej následníckou organizáciou sa stal Literarnyklub.sk. Od roku 2009 každoročne vyhlasuje OZ Literarnyklub.sk literárnu súťaž Básne.

KK Bagala prevádzkovalo vlastné kníhkupectvo v Bratislave, kde usporadúvalo Čau o piatej – podujatia, na ktorých sa prezentovala súčasná slovenská literatúra formou besied so spisovateľmi, literárnymi vedcami a prekladateľmi – a tiež množstvo autorských a dramatizovaných čítaní.

V roku 2017 K. K. Bagala odovzdal miesto predsedu OZ Literarnyklub.sk Františkovi Malíkovi, ktorému zveril aj dramaturgiu klubu. Odvtedy sa venuje len práci vo vydavateľstve, ktoré sa v tom istom roku presťahovalo z priestorov KC Dunaj do Novej Cvernovky na Račianskej ulici v Bratislave.

Peter Zajac

Zajac je literárnym vedcom, pracuje na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Je emeritným profesorom na Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne.

Jeho najnovšou knihou, ktorá vznikla v spolupráci s Antonom Vydrom, je súbor desiatich rozhovorov pod názvom Pokušenia Dominika Tatarku (2018). Formou rozhovorov spoločne približujú život tohto slovenského spisovateľa a disidenta. Zároveň však kladú aj mnoho ďalších otázok o Tatarkovej osobnosti, ktoré prechádzajú k úvahám o slovenskej literatúre, výtvarnom umení, politickom a tiež občianskom živote. Okrem toho je autorom literárnovedných publikácií Interpretácia umeleckého textu (1981), Súradnice literárneho diela (1986), Tvorivosť literatúry (1990) a Pulzovanie literatúry (1993). Vydal aj päť kníh esejí: Sen o krajine (1996), Krajina bez sna (2004), 1+1 (2004, s Fedorom Gálom), 2014 (2015) a Slovenské kargo (2016).

Narodil sa v Bratislave (1946). Vyštudoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a germanistiku na univerzite v Tübingene. Po štúdiu pracoval štyri roky ako redaktor vo vydavateľstve Smena. Neskôr pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte v Nitre.

Anton Vydra

Vydra je filozofom a redaktorom časopisu .týždeň, v ktorom sa venuje najmä kultúrnym témam, literatúre a histórii.

Spolu s Petrom Zajacom predstavia knihu desiatich rozhovorov, ktorá vyšla pod názvom Pokušenia Dominika Tatarku (2018). Tiež je autorom knihy piatich rozhovorov s ľuďmi, ktorí sa dlhodobo venujú životu a dielu Milana Rastislava Štefánika s názvom Generál Štefánik, ktorá tvár je vaša? (2018).

Anton Vydra je autorom niekoľkých kníh z oblasti filozofie: O tvorbe a nesmrteľnosti (2007), Ako sa vám páči Shakespeare? (2007, s Andrejom Démuthom), Paradoxy a hranice racionality (2007, s Adriánom Slavkovským a Jaroslavou Vydrovou), Akademické písanie (2010), Bdelé snenie (2012) a Gaston Bachelard a filozofia pohľadu (2012).

Narodil sa vo Svidníku (1978). Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Do roku 2015 pracoval ako univerzitný pedagóg v Trnave.

Mariana Čengel Solčanská

Nakrúca autorské filmy, v ktorých významnú úlohu hrá motív času, téma paradoxu ľudského života a úvahy nad morálkou. Jej najnovším knižným počinom je v poradí už tretí historický román Generál M. R. Štefánik (2018).

Ako jediná z tvorcov súčasnej filmovej generácie debutovala dvoma celovečernými filmami, pri ktorých bola zároveň autorkou scenára. Historická snímka Legenda o lietajúcom Cypriánovi sa stala najnavštevovanejším slovenským filmom v slovenských kinách v roku 2010. Televízna dráma Obhliadka je prvým zo série desiatich filmov Slovenskej televízie uvádzaných v cykle Filmoviedky. Oba filmy boli ocenené najstaršou slovenskou filmovou cenou Igric. Okrem toho má na svojom konte filmy Miluj ma alebo odíď (2012), Láska na vlásku (2014) a Únos (2017). V roku 2010 debutovala aj ako autorka beletrie historickým románom Legenda o lietajúcom Cypriánovi a o štyri roky neskôr vydala ďalší historický román Láska na vlásku.

Narodila sa v Nitre (1978). Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor politológia a kulturológia, v roku 2005 obhájila rigoróznu prácu z filozofie. Absolvovala tiež Filmovú a televíznu fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor Filmová a televízna réžia u pedagógov Stanislava Párnického a Martina Šulíka.

Daniel Majling

Dramaturg Slovenského národného divadla Daniel Majling je autorom dvoch úspešných komiksových príbehov Rudo a Zóna a zbierky poviedok Ruzká klazika, ktorá je plná špecifického humoru, irónie, absurdity a nepredvídateľných zvratov.

Knižne debutoval komiksom Rudo (2015), ktorý vyšiel v českom vydavateľstve Labyrint. Vo vydavateľstve Brak mu vyšla antológia „fejkových“ poviedok pod názvom Ruzká klazika (2017). Daniel Majling uvádza sám seba na obálke knihy nie ako autora zbierky poviedok, ale „len“ ako zostavovateľa a prekladateľa antológie – teda zbierky poviedok viacerých autorov. Tvoria ju poviedky napísané komickou imitáciou klasického ruského štýlu. Najnovším počinom Daniela Majlinga je opäť komiks s názvom Zóna (2018).

Narodil sa v Revúcej (1980). Po absolvovaní VŠMU pôsobil ako dramaturg v Divadle Andreja Bagara v Nitre, od roku 2014 je v Činohre Slovenského národného divadla. Spolu s režisérom Romanom Polákom napísal dramatizácie Koniec hry (Mitana), Zámok (Kafka), Anna Kareninová (Tolstoj), Bratia Karamazovovci (Dostojevskij) a Nevesta hôľ (Švantner). Medzi jeho najúspešnejšie samostatné dramatizácie patria Láskavé bohyne (Littell) a Ucpanej systém (Welsh). V novembri 2016 mala premiéru jeho adaptácia Roalda Dahla s názvom Apartmán v hoteli Bristol.

Dado Nagy

Priateľ tragicky zosnulého spisovateľa Petra Krištúfka Dado Nagy porozpráva o podobách a vrstvách jeho života a tiež o jeho poslednej knihe Lady Xanax, pán Snehulienka a ja (2018) či o novom doplnenom vydaní knihy Atlas zabúdania (2018).

Nagy sa ako autor aj moderátor podieľal na mnohých literárnych reláciách vysielaných v rozhlase alebo televízii a postupne sa stal najznámejším propagátorom kníh na Slovensku. Vyštudoval FFUK v Bratislave – odbor angličtina a ruština. Začínal ako redaktor a moderátor Literárnej revue v Rádiu Twist. V roku 1996 vydal knihu parodických kuchárskych receptov pod názvom Slepačie polievky pre otr(h)lých. Účinkoval v niektorých hrách divadla GUnaGU. Spolu s Petrom Krištúfkom je autorom knihy Rota pomalého nasadenia, ktorú v roku 2006 vydal vo svojom vydavateľstve L.C.A KK Bagala.

Panáčik

Panáčik vo svojej tvorbe spája hudbu, film, videoart, súčasný tanec, divadlo a performance. Vystúpenie je koncipované ako minimalistický tableau vivant, teda živá obrazová kompozícia prenesená na pódium ako koncert. Autor ju označuje aj ako audio-visual romance.

Hudobný skladateľ, vizuálny tvorca a interpret Tomáš Moravanský, ktorý vystupuje pod pseudonymom „Panáčik“, je autorom krátkych filmov, divadelných hier, opery, choreografií a v neposlednom rade literatúry a galerijných inštalácií. Tvorí v oblasti súčasnej vážnej hudby, kontrastujúcej s mozaikami populárnych hudobných štýlov a polyfónnej hudby. Vytvoril už viac ako 30 nahrávok a kompozícií, ktoré boli uvedené na Slovensku, Česku aj v zahraničí. V súčasnosti spolupracuje a vystupuje s mladými osobnosťami českého fyzického divadla.

Share

Komentáre

príspevkov